Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s našim používaním súborov cookie. Ďalšie informácie

Pre ktorého z partnerov je manželstvo výhodnejšie?

Finance.sk

Mnohé páry dnes považujú manželský život za prežitok. Faktom však zostáva, že manželstvo neznamená len zmenu priezviska a obrúčku na prste. Prináša najmä zmenu majetkového statusu a nové povinnosti medzi partnermi.

 
Reklama

Ak nežijete v manželstve, chráňte svoje majetkové záujmy starostlivejšie

Uzatvorením manželstva medzi manželmi vzniká zvláštne majetkové spoločenstvo - bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. V ňom je prevažná väčšina vecí a príjmov nadobudnutých manželmi počas trvania manželstva. Výnimkou sú veci, o ktorých sme informovali v článku: Je manžel povinný dávať vám časť z výplaty?

Obaja manželia majú právo užívať veci v bezpodielovom spoluvlastníctve spoločne; pokiaľ sa manželstvo skončí rozvodom, vyporiada sa majetok nadobudnutý počas manželstva tak, aby z neho každý dostal (aspoň približne) polovicu. 

Medzi druhom a družkou bezpodielové spoluvlastníctvo nevzniká. Nezosobášení partneri sa samozrejme môžu stať spoluvlastníkmi určitých vecí, musí to však výslovne vyplývať zo zmluvy (kúpnej či darovacej). Spoluvlastníctvo však môže byť len podielové a vznikne iba k tým veciam, u ktorých vôľu k jeho vzniku všetky zmluvné strany (teda aj predávajúci či darca) zhodne deklarujú.

Oveľa častejším však býva prípad, keď jeden z partnerov zarába viac; najčastejšie ide o druha - muža, ktorý je v postavení „živiteľa“.

Tento partner financuje nákup väčších vecí, ktoré slúžia k chodu domácnosti a uspokojovaniu potrieb rodiny a v zmluvách býva označený ako jediný nadobúdateľ. Nezriedka sú týmito väčšími vecami aj rodinné domy či byty, v ktorých rodina žije. Ak sa však v uvedenom prípade vzťah nezosobášeného páru skončí, má družka smolu. Pokiaľ je nehnuteľnosť či iný majetok nadobudnutý počas trvania vzťahu vo výlučnom vlastníctve bývalého druha, nemôže si na naň robiť nijaké nároky.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov teda zaručuje istotu tomu z partnerov, ktorý má nižšie príjmy napríklad preto, že sa vo väčšej miere stará o chod domácnosti či o deti. 

Vlastnícke vzťahy medzi druhom a družkou riešte zmluvne

Ak nie ste s partnerom zosobášení a kupujete akýkoľvek hodnotnejší majetok, je vždy vhodné si vyjasniť, či bude nadobudnutý do výlučného vlastníctva niektorého z vás alebo do podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ je nákup majetku financovaný oboma partnermi, mal by byť nadobudnutý do podielového spoluvlastníctva; za účelom predídenia budúcich nezhôd by navyše mala byť uzatvorená písomná zmluva, v ktorej budú uvedení ako nadobúdatelia obaja partneri. 

Ďalším problémom nezosobášených párov, ktorý sa v praxi často vyskytuje, je rekonštrukcia nehnuteľnosti vo vlastníctve len jedného z partnerov. Nezriedka sa stáva, že ten z partnerov, ktorý nehnuteľnosť vlastní, neposkytne na rekonštrukciu nijaké peniaze – práce a materiál naopak reálne financuje ten z partnerov, ktorý nemá k nehnuteľnosti nijaké právo.

Vynaloženie nákladov na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve jedného z partnerov je možné vyriešiť trojakým spôsobom:

  • Partneri sa môžu dohodnúť, že opravená nehnuteľnosť prejde do ich podielového spoluvlastníctva.
  • Druhou možnosťou je zriadenie vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti pre toho z partnerov, ktorý rekonštrukčné práce financoval.
  • Treťou možnosťou (ktorá je však najmenej praktická pre harmonický spoločný život a financovanie potrieb spoločnej domácnosti) je uzatvorenie zmluvy, podľa ktorej bude vlastník nehnuteľnosti splácať náklady na rekonštrukciu partnerovi, ktorý ich reálne vynaložil. Pri realizácii poslednej možnosti však dajte pozor na premlčanie – nárok na splatenie dohodnutých čiastok sa vám premlčí za tri roky.

Okrem bezpodielového spoluvlastníctva je výhodou aj vyživovacia povinnosť

Aj keby jeden z manželov nadobudol všetok majetok (vrátane nehnuteľnosti, v ktorej rodina žije) ešte pred uzatvorením manželstva, nemusí sa druhý z manželov báť nedostatku príjmov v dobe, keď kvôli starostlivosti o rodinu nemôže pracovať. Medzi manželmi totiž zo zákona existuje vzájomná vyživovacia povinnosť, a to v takom rozsahu, aby bola životná úroveň oboch manželov v zásade rovnaká.

Určitú výhodu zákon poskytuje aj v prípade rozvodu. Ten z rozvedených manželov, ktorý nie je schopný sa sám živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na tzv. primeranú výživu. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov od rozvodu; vo výnimočných prípadoch aj dlhšie. Za výnimočnú sa považuje napríklad situácia bývalej manželky, ktorá nie je schopná sa sama živiť ani po uplynutí piatich rokov od rozvodu, pretože sa stará o spoločné dlhodobo choré dieťa. Právo na príspevok na výživu zaniká, ak oprávnený manžel uzatvorí nové manželstvo.

Druh a družka medzi sebou nijakú vyživovaciu povinnosť nemajú – táto však môže výnimočne vzniknúť vtedy, ak spolu majú dieťa. Otec dieťaťa je totiž povinný najdlhšie na dobu dvoch rokov odo dňa pôrodu prispievať matke na úhradu jej výživy a poskytnúť jej aj príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Tento príspevok je však nielen časovo obmedzený, ale aj nižší, než výživné medzi manželmi – zákon totiž nestanoví, že životná úroveň druha a družky (t.j. matky a otca) musí byť v zásade rovnaká.

 
 
Sdílení a tisk
   
 
Reklama