Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s našim používaním súborov cookie. Ďalšie informácie

Ako investovať do bavlny, ropy, zlata, kukurice, kávy či cukru

Zlato - symbol bohatstva a moci

Zlato je vzácnym kovom, ktorý sa vyznačuje výbornou tepelnou a elektrickou vodivosťou, ťažnosťoi a kujnosťou. Ďalej vysokou hustotou, pričom je prakticky nezničiteľné. Všetko vyťažené zlato v minulosti je stále v obehu, a pokiaľ by sme ho zhromaždili na jedinom mieste dostali by sme kocku s veľkosťou hrany asi 22 metrov a váhou cez 200 tisíc ton. Jeden gram zlata je pritom možné rozklepať do plechu v neuveriteľnej ploche jeden meter štvorcový.

Kde sa ťaží zlato?

Najvýznamnejším štátom dominujúcim v oblasti ťažby zlata bola Južná Afrika, ktorá na začiatku 70. rokoch ťažila 67,7 % celosvetovej produkcie. Svoj monopol však stratila a bola na prvej priečke vystriedaná Čínou. Na druhom mieste sú Spojené štáty a bronzovú medailu drží Austrália. Zlato je získavané priamo zo zemskej kôry, pričom doly sa vyskytujú na všetkých kontinentoch okrem Antarktídy, kde je ťažba zakázaná. V súčasnosti je po celom svete v prevádzke asi 400 dolov. Celková ročná produkcia (tvorená ťažbou a recykláciou) je pritom okolo 2 500 tón. V nasledujúcich rokoch by sa tak mali dočkať poklesu produkcie. Hlavným dôvodom je neúspech pri hľadaní nových dolov. Ich sprevádzkovanie je navyše behom na dlhú trať, obvykle totiž trvá okolo 10 rokov.

Ako investovať do zlata?

Existuje mnoho rozličných spôsobov ako investovať do zlata.  V minulosti patril k najpoužívanejším nákup zlatých štítkov, mincí či tehiel. Dnes je možné realizovať investíciu omnoho elegantnejšou cestou a to pomocou futures kontraktov.
Najpoužívanejšia burza pre obchodovanie s futures na zlato je New York Mercantile Exchange (NYMEX; nová súčasť CME Group), na ktorej sa obchoduje s kontraktom o veľkosti 100 trójskych uncí (asi 3,3 kg). V porovnaní s investíciou do štítkov má futures niekoľko zásadných výhod:

  • minimálne transakčné náklady (odpadá nutnosť sejfu a pod.),
  • takmer okamžitá likvidita (futures na zlato je možné predať ho hoc aj po minúte držania; rozdiel medzi nákupným a predajným kurzom je pritom minimálny),
  • relatívne nízky vstupný kapitál (futures sa obchoduje na páku, nie je teda nutné skladať celu hodnotu držaného zlata, ale len zlomok; pri kontraktoch na 100 uncí, ktoré má pri kurze zlata 800 USD za unci hodnotu 80 000 USD je výška zálohy pre krátkodobé obchody okolo 2 500 USD).

Základné faktory ovplyvňujúce cenu zlata

Nie je prekvapením, že jedným z najvýznamnejších faktorov je kurz amerického dolára. V prípade znehodnocovania zelenej bankovky cena zlata rastie a naopak. Kľúčovým prvkom je aj úroveň inflácie vo svete. Zlato je považované za uchovateľné hodnoty, a preto sa pri rastúcej inflácií stáva obľúbenou investíciou, čo sa následne prejavuje aj rastom jeho ceny. Podobná situácia nastáva aj pri finančných, politických a iných krízach. V prostredí zvýšenej neistoty vo svete je zlato ako ryba vo vode.

V neposlednej rade je nutné spomenúť aj vzťah ponuky a dopytu. Pozornosť investorov by sa nemala na strane dopytu zamerať predovšetkým na šperkárstvo a veľkosť investičného dopytu. Na strane ponuky potom na podiel zlata v rezervách centrálnych bánk, úroveň recyklácie zlata, na novo objavené nálezisko a vyššiu ročnú svetovú produkciu.

Ropa - čierne zlato

Ropa je hnedá až dozelena horľavá kvapalina tvorená zmesou uhľovodíka, ktorá sa nachádza vo vrchných vrstvách zemskej kôry. Ropný priemysel rozdeľuje čierne zlato podľa pôvodu a často aj podľa hustoty.

Najvýznamnejším a zároveň najobchodovateľnejšími druhmi sú West Texas Intermediate (WTI) a európska ropa Brent. Prvá zmienka o ropnom vrte pochádza z Číny z roku 347, kde bola ropa využívaná k získavaniu soli z morskej vody. Správy o čiernom zlate neskôr prichádzali aj zo stredného východu, západnej Európy a nakoniec aj zo Spojených štátov. V devätnástom storočí bola ropa využívaná predovšetkým pre výrobu petroleja do svietidiel a dopyt po komodite stagnoval. Zlomovým okamihom v histórií bol vynález spaľovacieho motoru v druhej polovici 19. storočia, ktorý odštartoval ropnú mániu.

Kde sa obchoduje s ropou?

Medzi najobchodovateľnejšie patrí West Texas Intermediate (WTI), ktorá obchoduje v USA a Brent, za ich cenu sa predáva ropa v Európe. Najdôležitejšími ropnými burzami súčasnosti sú americká NYMEX (New York Mercantile Exchange, nová súčasť CME Group) a európska ICE (Intercontinental Exchange, pôvodne IPE). Ropa je obchodovateľná v bareloch (159 litrov).

Veľkosť kontraktu je 1 000 barelov a cena je vyjadrená v dolároch za barel.

Kde sa ťaží čierne zlato?

Ťažba prebieha po celom svete, nič menej najvýznamnejšie ložiska sú koncentrované na území niekoľkých štátov: Saudská Arábia, ktorá je zodpovedná približne za 12 % celosvetovej produkcie, Rusko – tesne za Saudskou Arábiou, Spojené štáty s 8 %. Veľmi významná je oblasť Blízkeho východu, ktorá sa podieľa na celkovej produkcií 30,8 % a súčasne disponuje najväčšími ropnými rezervami na svete vo výške 755 miliárd barelov. Celosvetové rezervy sú odhadované na 1 238 miliárd barelov. OPEC S Blízkym východom je spojená aj história organizácie OPEC (Organization of the Petroleum Exporting Countries), ktorá je medzivládna organizácia udržujúca 13 štátov exportujúcich ropu a podieľa sa na celkovej svetovej produkcii približne 40 %. Celosvetová produkcia v roku 2007 bola približne 86,6 miliónov barelov denne a spotreba 85,2 miliónov barelov denne. Aktuálne potvrdené zásoby by tam mali postačiť asi na 40 rokov. Základné faktory ovplyvňujúce cenu ropy Jednoznačne najdôležitejšia je situácia medzi ponukou a dopytom. Pokiaľ dochádza k prerušeniu dodávok ropy na trh (geopolitické vplyvy, rozmary počasia, havárie, teroristické útoky, znížená ťažba zo strany OPECu), potom reagujú ceny prudkým rastom.

Cena čierneho zlata je citlivá aj na vyšší dopyt, ktorý ide väčšinou ruka v ruke s ekonomickým vývojom hlavných spotrebiteľov. Ak sa zvyšuje pri nezmenenej ponuke dopyt, rastie aj cena. Situácia medzi ponukou a dopytom sleduje podrobne IEA (International Energy Agency), ktorá pravidelne publikuje správy a štatistky dostupné širokej verejnosti na svojich webových stránkach (www.iea.org).

Bavlna - základ komoditných búrz

V posledných storočiach bavlne síce vyrástol silný konkurent v podobe syntetických vlákien, no aj tak bavlna je medzi spotrebiteľmi stále veľmi obľúbená. Bavlna sa pestuje vo viacej ako 70 štátoch  sveta, prevažne v teplých oblastiach. Kvalitu bavlny je možné rozčleniť na základe niekoľkých kritérií – dĺžka vlákien, čistota úrody, farba a ďalšie.

Úroda je veľmi citlivá na zmeny teplôt, pričom ju môžu ohroziť nielen mrazy, ale aj horúčavy. Vážnou hrozbou sú tiež škodci a choroby. Pri ich pestovaní sa spotrebuje obrovské množstvo pesticídov a insekticídov. Pri pestovaní geneticky modifikovanej bavlny dochádza k úsporám až 80 % insekticídov.

Bavlna pri zrode komoditných búrz

Obchodovanie s bavlnou položilo základy moderným komoditným burzám. V príbehu priemyslovej revolúcie sa s komoditou začalo intenzívne obchodovať, nič menej dodávky cez more boli často nevyspytateľné, čo spôsobovalo flukuaciu v cenách.
Najväčšími producentmi bavlny sú Čína, Spojené štáty, India, Pakistan, Uzbekistan a Egypt. Väčšina štátov produkujúcich bavlnu pravidelne spotrebúva celú svoju produkciu, a preto je celosvetový obchod závislý na produkcií niekoľkých najvýznamnejších štátov. Čína, Spojené štáty, Inda a Pakistan sú zodpovedné približne za dve tretiny celosvetovej produkcie.

Faktory, ktoré ovplyvňujú tvorbu ceny bavlny

Výsledná cena bavlny na trhoch je ovplyvnená mnohými faktormi, pričom nikoho neprekvapí, že najdôležitejší je vzťah medzi ponukou a dopytom. Na strane ponuky hrá priamo počasie, jeho vrtochy môžu spôsobiť poškodenie úrody a tým aj výpadky produkcie. Nezanedbateľnú úlohu zohrávajú škodcovia a choroby. Vzhľadom k vysokej koncentrácií produkcie je ďalej nutné starostlivo sledovať politické prostredie v jednotlivých štátoch, predovšetkým úroveň poľnohospodárstva a vývozného cla.
Zmeny v dopyte nebývajú skokové. Úroveň spotreby ovplyvňuje dopyt po substitútoch v podobe umelých vlákien, ich náklady na výrobu sú z veľkej miery spojené s cenami ropy. Vyššia cena syntetických vlákien zvyšuje dopyt po bavlne. Ropa má však vplyv aj na bavlnu. Zvyšujúca sa cena čierneho zlata a plynu totiž ovplyvňuje negatívne cenu pesticídov, insekticídov a hnojív, ktoré sa hojne využívajú pri pestovaní.

Kde sa s bavlnou obchoduje?

Obchodom s bavlnou dominuje burza IntercontinentalExchange v New Yorku (bývalý New York Board of Trade – NYBOT). Cena je tu vyjadrovaná v centoch za libru, pričom veľkosť kontraktu je 50 000 libier.

Cukor - najsladšia komodita

Cukor spadá do kategórie komodít a s ním sa aktívne obchoduje na burzách po celom svete. Investícia do sladidla je pritom bežne dostupná aj drobnému investorovi. V súčasnosti je táto komodita často spojená s výrobou biopalív, ktoré sú častými substitútmi za drahé pohonné hmoty vyrábané z ropy.

Trh s cukrom expanduje

Celosvetová produkcia cukru sa pohybuje na úrovni okolo 162 miliónov ton. Na voľnom trhu sa pritom obchoduje necelá tretina tejto produkcie (asi 31 %). Prevažná časť štátov, ktoré pestujú cukrovú trstinu či repu, totiž väčšina svojho cukru spotrebuje a na export idú iba prebytky. Aj malý štát v produkcii či spotrebe tak môže vyvolať výrazné cenové pohyby. Zdrojom cukru sú dve hlavné plodiny – cukrová trstina a repa.

Faktory, ktoré ovplyvňujú cenu sladkej komodity

Cena cukru je naviac ovplyvňovaná tradičnými hybnými pákami kapitalizmu – ponukou a dopytom. Významným faktorom pôsobiacim každoročne na strane produkcie je nevyspytateľné počasie, jeho vplyv na ponuku býva často úplne zásadný. Rekordné sucho či vlhko môže zdevastovať úrodu cukrovej trstiny aj cukrové repy, čo vedie k výraznému poklesu produkcie. Podobné ničivé účinky môžu mať škodci a choroby. Strana ponuky je silne závislá aj na poľnohospodárskej politike jednotlivých štátov.

Kľúčovou informáciu pre špekulácie s cukrom je tiež fakt, že cukor je viacročná plodina. V dobách vysokých cien dochádza k sadeniu veľkých plôch, čím v nasledujúcich rokoch vznikne nadprodukcia. Tá na rozdiel od iných poľnohospodárskych plodín, napríklad obilnín, nezmizne rýchlo, ale môže pretrvať aj niekoľko rokov a ceny kvôli nadbytku ponuky dlhodobo padajú. Naopak pri nízkych cenách sa plochy zredukujú a výsledkom môže byť nedostatok a rast cien po niekoľkých rokoch.

Investícia do cukru

V dlhodobom horizonte je investícia do cukru zaujímavá. Spotreba každoročne rastie, pričom v posledných rokoch je ťažená zvyšujúca sa životná úroveň obyvateľov v Ázií. Tento trend by mal pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Ďalším faktorom sú stále vysoké ceny ropy, ktoré podporujú výrobu biopalív. Dominantným hráčom v tejto oblasti je Brazília, ktorá je súčasne jedným z najväčších producentov cukru na svete. Ich domáca výroba etanolu sa ukazuje byť jednou z nákladovo najefektívnejších na svete, a preto sa dá očakávať, že sa spotreba cukrovej trstiny v Brazílii na výrobu etanolu zvýši. Množstvo dostupné pre výrobu cukru naopak poklesne. Do hry môže naviac kedykoľvek vstúpiť nevyspytateľné počasie.

Najdôležitejšími burzami pre obchodovanie s cukrom sú NYSE EuroNext (LIFFE) v Londýne a IntercontinentalExchange v New Yourku (bývalý New York Board of Trade). V Londýne sa obchoduje s bielym rafinovaným cukrom a cena je vyjadrená v USD za tonu, pričom veľkosť jedného kontraktu je 50 ton. Vo Spojených štátoch sa obchoduje so surovým cukrom, cena je vyjadrovaná v centoch za libru a veľkosť kontraktu je 112 000 libier.

Káva - legálna droga

Kofeín obsahujúci v káva patrí spolu s tabakom a alkoholom k jedným z mála drog, ktoré sú vo svete bežne povolené. Káva sa dá rozčleniť do dvoch základných druhov – Robusta a Arabika.

Produkcia sa počíta na žoky

Káva sa pestuje vo svete vo viac ako v 53 štátoch. Najväčším producentom kávy bola v roku 2007 Brazília s 33,7 milióna žokov  (1 žok = 60 kg). Druhé miesto patrilo Vietnamu so 17,5 miliónmi a tretiu priečku obsadila Kolumbia s 12,4 miliónmi žokov. Celosvetová produkcia dosiahla 118 miliónov žokov, čo znamená, že tri vyššie spomínané štáty spolu produkujú viac ako polovicu svetovej kávy.

Obchodovanie s kávou má svoje špecifiká

Ceny komodity môžu prechádzať obchodnými extrémnymi volatililou, čo je možné pozorovať na historických grafoch. Príčinou je pomerne ťažko odhadnuteľná výnosnosť kávovníkov. Preto nie je výnimočné, keď sa trhy stretávajú s extrémnou nad úrodou alebo sa naopak trápia s nedostatkom komodity. V dlhodobom investičnom horizonte je káva pre investorov bezpochybne zaujímavou komoditou. Dopyt je relatívne stabilný a zvyšuje sa, pričom strana ponuky býva často zasiahnutá nepriaznivými vplyvmi počasia. Reakcia ceny býva veľmi prudká. Na svoje si však vďaka vysokej volatilite prídu aj krátkodobý špekulanti.

Kde obchodovať?

Centrom pre obchodovanie s kávou je New York (burza NYBOT – teraz ICE) a Londýn (Liffe – NYSE EuroNext). V New Yourku sa obchoduje s kávou Arabika a ich cena je vyjadrená v centoch za libru. Veľkosť jedného kontraktu je 37 500 libier. V Londýne sa potom obchoduje s Robustou, pričom cena je vyjadrená v dolároch za tonu. Veľkosť jedného kontraktu je 10 ton.

Kukurica - plodina so širokým uplatnením

Kukurica je jednoročná rastlina, ktorá dorastá do výšky 1 – 3 metre. Produktmi sú kukuričné klasy, z nich sa získava zrno. Využitie nachádza v potravinovom priemysle, spotrebúva sa ako krmivo a v posledných rokoch ide stále väčší podiel produkcie na výrobu biopalív.
Dominantnými hráčmi v pestovaní kukurice sú Spojené štáty a Čína, čím sa podieľajú na celosvetovej produkcií 61percentami. Na prvom mieste sú jednoznačné Spojené štáty, ktoré sú zodpovedné za 42 % celkovej produkcie. Druhé miesto je vyhradené pre Čínu (19 %). Na tretej pozícií je Brazília so 7 %. Značná časť kukurice sa spotrebuje priamo v štáte pestovateľov.

Faktory ovplyvňujúce cenu kukurice

Cena plodiny na svetových burzách je určená vzťahom medzi ponukou a dopytom. Spojené štáty hrajú s kukuricou najvýznamnejšiu roľu, a preto sú tmavé správy vnímané obzvlášť citlivo. S cenou môžu obzvlášť zamiešať pravidelne zverejňované dáta Amerického ministerstva poľnohospodárstva, ktoré sa zaoberajú odhadmi budúcich fundamentov.

Kritickú roľu zohráva na strane ponuky počasie. Na nečakané záplavy či enormné sucho reaguje cena takmer okamžite. Dopytom po kukurici má na svedomí potravinárstvo, výroba kŕmnych zmesí pre hospodárske zvieratá a v posledných rokoch stále väčší podiel odhrýza aj kontroverzná výroba etanolu. Ak klesá teda dopyt po mäse, je pravdepodobné, že sa to odrazí aj na dopyte po kukurici. Dôležité je sledovať aj cenu substitátu, ktorú je možné použiť v kŕmnych zmeskách (hlavne pšenicu).

Dopyt ďalej porastie

Z dlhodobého hľadiska je kukurica veľmi zaujímavá komodita, pri nej sa dá počítať s ďalším rastom ceny. Dopyt po potravinách zostáva veľmi stabilný a vzhľadom k zvyšujúcemu sa počtu obyvateľov a k rastu ich životnej úrovne naberá na sile. Podpora prichádza aj zo strany producentov etanolu, nakoľko jeho produkcia v nasledujúcich rokoch porastie. V prospech kukurice hovoria aj nízke zásoby a nepredvídateľné počasie.

Kde sa obchoduje?

Najdôležitejšími burzami pre obchodovanie s komoditou sú CME Group (predtým Chicago Board of Trade, CBOT) a Tokyo Grain Exchange. Vo Spojených štátoch sa cena udáva v centoch za bušl, pričom veľkosť jedného kontraktu je 5 000 bušlov. Bušl je jednotka množstva, ktorá je pri každej obilnine iná. V prípade kukurice zodpovedá jeden bušl 25,4 kg, ale napr. pri pšenici 27,2 kg. V Tokiu je cena vyjadrená v jenoch za 1 000 kg a veľkosť kontraktu je za 50 000 kg.

Reklama
Reklama
Reklama