Dovolenka zamestnanca: na čo všetko máte nárok

24.08.2016 | Roland Regely, Finance.sk
Ekonomika,EU - spravodajstvo


Nárok zamestnanca na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Dovolenka slúži predovšetkým pre oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku jeho stáleho príjmu. Na čo všetko má zamestnanec nárok? Odpovedáme na najčastejšie otázky.


Podľa zákonníka práce má zamestnanec právo na dovolenku za kalendárny rok alebo za odpracované dni. Ak zamestnanec neodpracuje u toho istého zamestnávateľa viac ako 60 dní, má nárok iba na dovolenku za odpracované dni, čo predstavuje jednu dvanástinu za každých odpracovaných 21 dní.

Ak má zamestnanec nárok na 20 dní dovolenky, po prvých odpracovaných 21 dňoch si môže nárokovať na jednu dvanástinu, teda jeden a pol dovolenkového dňa.

Základná výmera dovolenky je teda minimálne 4 týždne. Ak zamestnanec dovŕši do konca kalendárneho roka vek 33 rokov, má nárok najmenej na 5 týždňov dovolenky a nemusí k tomu dokladať žiadne potvrdenia. Štátni zamestnanci majú základnú výmeru dovolenky dlhšiu - 5 týždňov. Ak d daný rok dovŕšia 33 rokov, majú nárok na 6 týždňov dovolenky.

Dovolenka sa vypočítava pomerovo. Ak máte napr. zmluvu na dobu určitú, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Kedy má zamestnanec nárok na tzv. dodatkovú dovolenku

  • trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
  • je na pracovisku pri práci s infekčnými materiálmi priamo vystavený ich pôsobeniu,
  • je pri práci vystavený väčšiemu množstvu ionizujúceho žiarenia,
  • priamo ošetruje duševne chorých alebo mentálne postihnutých ľudí,
  • pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,
  • vykonáva obzvlášť namáhavú prácu, pri ktorej je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych a chemických látok,
  • pracuje v prostredí s karcinogénnymi látkami.

Hromadné voľno alebo tzv. celozávodná dovolenka

Firma môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť hromadné voľno, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Celozávodné voľno môže trvať 2 týždne a pri vážnych prevádzkových dôvodoch aj 3 týždne. V druhom prípade však o tom musia byť zamestnanci informovaní aspoň 6 mesiacov vopred.

Dovolenku vám môžu zrušiť, no musia ju nahradiť

Zákon presne neurčuje prípady, kedy vás zamestnávateľ môže povolať do práce. Ak vás ale firma povolá do zamestnania počas vašej dovolenky, musí vám nahradiť spôsobenú škodu.

Kedy vám zamestnávateľ nahradí dovolenku

Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za predchádzajúci kvartál. Ak ste si nemohli vyčerpať dovolenku kvôli ukončeniu pracovného pomeru, firma vám ju potom musí uhradiť.

Kedy si možno preniesť dovolenku do budúceho roka

Dovolenku si možno preniesť z predchádzajúceho roka do nasledujúceho - napríklad z roku 2015 do roku 2016 (zamestnávateľ vás bude nabádať, aby ste si ju čerpali, ale nakoniec vám ju preniesť zo zákona musí). Ak však nemáte vyčerpanú dovolenku ešte z roku 2014, v roku 2016 vám už prepadne.

Čo v prípade, že zamestnanec vyčerpá viac dovolenky, ako má nárok

Ak zamestnancovi vznikol nárok na celoročnú dovolenku, to ešte neznamená, že mu ju zamestnávateľ nemá nárok krátiť. Ak zamestnanec nezotrvá u zamestnávateľa dlhšie ako do konca kalendárneho roka, bude mať nárok na dovolenku iba za odpracované mesiace. Potom pri ukončení pracovného pomeru musí zamestnávateľovi vrátiť vyplatenú náhradu mzdy, na ktorú teda nevznikol nárok.

Dovolenka v skúšobnej dobe

Ak ste nastúpili na novú pozíciu pred letom, pokojne sa opýtajte svojho zamestnávateľa či môžete čerpať dovolenku. Je na jeho zvážení, či vám ju poskytne, no svoju úlohu môže zohrať aj fakt, že si zamestnávateľ danú dovolenku uhradil a zabezpečil ešte pred nástupom do zamestnania.

Čerpanie dovolenky a zárobok

Mzda za vyčerpanú dovolenku sa vypočítava ako náhrada mzdy, ktorá je priemerom zárobku za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Čiže, ak zamestnanec v predchádzajúcom štvrťroku mal nadštandardný príjem z dôvodu vyplatenia odmien alebo nadštandardného plnenia, jeho výplata v mesiaci čerpania dovolenky, môže byť vyššia, ako keby pracoval. Naopak, dovolenkový priemer môže byť nižší ak zamestnanec bol napríklad v predchádzajúcom štvrťroku práce neschopní.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4.5
Hlasované: 3 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.