Sporíme najviac v Eurozóne. Úspory však máme nízke!

Plánovanie rozpočtu vytvára priestor na rezervu

V oblasti financií sú Slováci bezpochyby konzervatívneho razenia. Snažia sa svoje výdavky plánovať a byť zodpovední.

Nie vždy je to však jednoduché a z prieskumu Poštovej banky vyplynulo, že až 62% slovenských domácností si svoj rozpočet síce plánuje, ale výdavky viac menej odhaduje. Ak sa nepodarí dodržať stanovený ciel, prevýšenie je obvykle menšie ako 100 eur, čo pre bežnú rodinu nie je ešte krízová situácia. 

Iba 17% domácností si rozpočet plánuje podrobne, čo je aj najmenšia skupina, keďže približne pätina ľudí, 21%, sa plánovaním rozpočtu vôbec nezaoberá. Z rovnakého prieskumy vyplynulo, že priemerný príjem slovenských domácností je 1 300 eur a výška výdavkov predstavuje v priemere 875 eur. Tu teda vzniká dostatočná rezerva na sporenie.  

Lepšia životná úroveň nás motivuje sporiť

Pre krátke porovnanie, ako sa vyvíja sporenie Slovákov, sa môžeme vrátiť do roku 2008, kedy miera úspor v našej krajine dosahovala 6 - 7 %. Rok bol dôležitým medzníkom. Poznačila ho finančná kríza, ktorá napriek nižším príjmom ukázala potrebu mať dostatočnú rezervu na horšie časy a Slováci začali šetriť intenzívnejšie.

V súčasnosti sa  miera úspor blíži k optimálnym 10 %, čo je priemer Európskej únie. Hoci sa ekonomická situácia zlepšila, Slováci si uvedomili potrebu zabezpečenia v neistých časoch a tak vyššie príjmy premietajú do vyššej úspornosti. „Ekonomická situácia sa oproti minulým rokom zlepšila. Ľudia toto zlepšenie postupne pretavujú aj do svojich preferencií. Rast reálnych miezd, zlepšenie situácie na trhu práce, ale možno aj nedostatok alternatívnych investičných príležitostí, či konzervatívny prístup slovenských sporiteľov je dôvodom rastu depozít,“ vysvetľuje hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

Slováci si totiž začali uvedomovať potrebu vytvárania finančných zásob, no nasporené peniaze nechcú vystaviť takmer žiadnemu riziku. S tým súvisí aj nízka miera dosahovaných výnosov na vkladoch, hoci pri mizivej inflácii aj nízke úroky dokážu ochrániť hodnotu uložených peňazí. V snahe výraznejšie zhodnocovať finančný majetok, nám patrí chvost Európskej únie.

Slováci majú viac ako 60 percent  svojich úspor stále vo forme hotovosti alebo vkladu na účte. To je najvyššia miera v Európskej únii po Grécku. Napríklad akcie a ich deriváty majú v našom finančnom portfóliu zastúpenie na hranici štatistickej odchýlky len 0,2 %. OECD skúmala všetkých 27 krajín EÚ a za minulý rok ide o najnižšie číslo z celej únie. Ak sa pozrieme na Poliakov, tí majú v akciách necelých 20 % majetku, Česi 22 % a Maďari takmer 30 %.
Vyššia ochota znášať riziko však môže súvisieť aj s vyššou mierou celkových úspor, v ktorých Slováci rozhodne nevynikajú.

Tabuľka: Koľko úspor majú obvyvatelia vybraných krajín v hotovosti a koľko v iných formách

Dokážeme sporiť, no dobieha sa nám ťažšie

V princípe sa omnoho ťažšie znášajú výkyvy trhu, ak máte nízky finančný základ. Preto nemusí byť rast kapitálu jedinou motiváciou sporenia. „Úročenie nie je jediným motivátorom v sporení. Pravidelné sporenie zlepšuje finančnú disciplínu klienta, a peniaze ktoré by možno minul na zbytočnosti, si tak radšej odloží. Sporenie si v banke zároveň bezpečnejší spôsob odkladania si peňazí, ako držanie väčšej hotovosti doma,“ približuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Z údajov ČSOB vyplýva, že ženy si sporia o niečo častejšie (51%) ako muži (49 %). Ak sa pozrieme na rozloženie v regiónoch, najviac si sporia obyvatelia Bratislavského a Žilinského kraja. Podľa údajov ČSOB si  sporíme intenzívnejšie ako okolité krajiny. Ku koncu augusta 2016 bol zaznamenaný medziročný rast vkladov nad 9%, pričom eurozóna ako taká sa pohybovala na úrovni 3,6%.  

Trend je teda taký, že predstava dostatočného finančného vankúša je pre Slovákov atraktívnejšia, ako investovanie s neistým výsledkom. Napriek vysokej snahe sporiť, čo sa týka výšky nasporených peňazí, v tomto bode za Európou výrazne zaostávame.

Dnes si Slováci sporia síce intenzívne, ale  podľa štatistík OECD je finančný majetok priemerného Slováka na úrovni 19.000 eur. Toto je najmenej z celej EÚ. V Poľsku ide o číslo 22.000 v Maďarsku 27.000 a Česi majú priemerne nasporených viac než 31.000 eur. Aj progresívnym prístupom k sporeniu sa nám však bude len ťažko dobiehať náskok Holanďanov, ktorí majú priemer na obyvateľa 142.000 eur.

Tabuľka: Nasporený majetok v eurách