Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s našim používaním súborov cookie. Ďalšie informácie

Aj infarkt môže byť pracovným úrazom

Finance.sk

Pracovným úrazom nemusí byť len zlomenina či popálenina. Poďte sa s nami pozrieť, kedy môžete podľa pracovnoprávnych noriem požadovať odškodnenie aj za infarkt myokardu či cievnu mozgovú príhodu.

 
Reklama

Definícia pracovného úrazu je široká

Zákonník práce vyžaduje, aby boli pre označenie úrazu ako pracovného splnené nasledujúce kritérií.

1)    Vznik škody na zdraví (vrátane smrti)

2)    Vznik úrazu pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním

Zákonník práce výslovne stanoví, že pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť. Za pracovný úraz sa však pokladá úraz, ktorý sa stal pri úkonoch potrebných na výkon práce či úkonoch počas práce zvyčajných alebo potrebných pred začiatkom práce alebo jej skončení (napr. prezliekanie sa do pracovného odevu). Zamestnávateľ zodpovedá aj za škodu na zdraví, ktorá vám vznikne v dôsledku úrazu, ktorý sa prihodil na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní; podmienkou je, aby ste sa ich zúčastnili na jeho príkaz.

3)    Vznik úrazu nezávisle od vôle zamestnanca

4)    Špecifické príčiny vzniku škody na zdraví

Za pracovný úraz sa považuje také poškodenie zdravia, ktoré bolo spôsobené krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

Pokiaľ sú splnené všetky definičné znaky pre posúdenie úrazu ako pracovného, zodpovedá za škodu na zdraví vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu zamestnávateľ, u ktorého ste boli v čase vzniku pracovného úrazu v pracovnom pomere. 

Pracovný úraz

Okruh pracovných úrazov rozšírili najmä súdy

Zamestnávatelia a Sociálna poisťovňa zvyčajne zákonnú definíciu pracovných úrazov vykladajú pokiaľ možno čo najužšie. K rozširovaniu okruhu poškodení zdravia, ktoré sa začali odškodňovať ako pracovné úrazy, prispeli najmä všeobecné súdy. Ustálená judikatúra sa zhoduje na tom, že za pracovný úraz treba považovať každú škodu, ktorej príčinou je pôsobenie fyzického alebo psychického preťaženia, ktoré je svojou povahou krátkodobé, náhle a násilné, pričom musí ísť o príčinu podstatnú, dôležitú a značnú.

V súlade s uvedeným poňatím pracovného úrazu súdne rozhodnutia konštatujú, že k nemu môže dôjsť aj pri náhlom napätí síl, veľkej námahe či neobvyklom úsilí, kedy pracovný výkon presahuje hranice obvyklej, každodenne vykonávanej práce. Príčinou pracovného úrazu môže byť aj situácia, kedy je každodenná práca vykonávaná za nepriaznivých okolností či dokonca situácia, keď na obvyklú prácu organizmus zamestnanca nie je prispôsobený alebo na ňu svojimi schopnosťami nestačí.

Súdne rozhodnutia dokonca idú tak ďaleko, že zdôrazňujú, aby bola pri odlišovaní obvyklej pracovnej námahy a prepätia braná do úvahy individuálna situácia konkrétneho zamestnanca. Inými slovami platí, že to, čo je pre jedného zamestnanca úplne bežné pracovné zaťaženie, môže byť pre iného nadmerným psychickým a fyzickým vypätím, ktoré môže byť uznateľné ako legitímna príčina pracovného úrazu.

Aj infarkt vyvolaný psychickou záťažou môže byť pracovným úrazom

V súlade s vyššie uvedeným sa infarkt či cievna mozgová príhoda považuje za pracovný úraz vtedy, keď je následkom náhleho vypätia síl, veľkej námahy či nezvyklého úsilia. Pracovný výkon, pri ktorom predmetné poškodenia zdravia nastali, teda musí v každom individuálnom prípade splňovať aspoň jedno z týchto kritérií:

  • pracovný výkon presiahne hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce alebo
  • pracovný výkon nepresiahne hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce, ale bol podaný za nepriaznivých okolností (napr. práca v extrémnych chladoch či horúčavách),
  • pracovný výkon nepresiahne hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce, ale organizmus zamestnanca na ňu nebude prispôsobený alebo na ňu svojimi schopnosťami nebude stačiť.

Ďalším zásadným predpokladom pre uznanie infarktu či cievnej mozgovej príhody ako pracovného úrazu je preukázanie príčinnej súvislosti medzi poškodením zdravia a tzv. úrazovým dejom – inými slovami platí, že príčinou infarktu či cievnej mozgovej príhody musí byť práve pracovná námaha, resp. podmienky, pri ktorých ju zamestnanec vynaložil.

Odborná verejnosť sa ďalej zhoduje na tom, že príčinou infarktu myokardu môže byť psychická trauma spočívajúca v jednorazovom preťažení pri plnení ťažkých pracovných úloh. Ako pracovný úraz však nemôže byť uznaný napríklad infarkt v dôsledku psychického vypätia, ktoré vzniklo kvôli neprimeranej reakcii zamestnanca na kárne a mzdové opatrenie zamestnávateľa či v dôsledku osobného konfliktu dvoch pracovníkov.

Zdroj foto: pixabay
 
 
Sdílení a tisk
   
 
Reklama