Výživné na dieťa si môžete vypočítať aj sami

22.02.2018 | Barbora Magočová, Finance.sk
Dávky a dôchodky - spravodajstvo


V Zákone o rodine by ste presnú čiastku či vzorec pre výpočet výživného na maloleté dieťa hľadali márne. Napriek tomu si však dokážete výšku výživného vďaka judikatúre súdov určiť aj sami. Ukážeme vám, ako na to.


Súdy sa zhodli na percentách z čistého príjmu

Zákon o rodine stanoví pre určenie výživného dve základné kritériá. Prvým sú pomery na strane povinného rodiča. Súd zvažuje jeho schopnosti, možnosti aj majetkovú situáciu; platí, že dieťa sa má podieľať na jeho životnej úrovni. Druhým kritériom sú odôvodnené potreby maloletého dieťaťa - batoľa bude mať celkom iné potreby, ako teenager študujúci strednú školu.   

Najnižšou hranicou, v akej musí výživné poskytnúť každý rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Výška tohto životného minima je stanovená zákonom č. 601/2003 Z.z., o životnom minime, a aktuálne dosahuje 91,06 EUR mesačne. Z uvedeného vyplýva, že aj keby ste nemali vôbec nijaký príjem, museli by ste na dieťa platiť aspoň 27,318 EUR.

Pokiaľ sú vaše príjmy a majetkové pomery naopak priaznivejšie, môže súd určiť, že odôvodnenou potrebou vášho dieťaťa je aj tvorba úspor. V takom prípade vám súdnym rozhodnutím stanoví nielen tzv. bežné výživné, ale aj sumu nad rámec bežného výživného, ktorú budete poukazovať na osobitný účet maloletého dieťaťa zriadený rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. S peniazmi na tomto účte sa môže nakladať len so súhlasom súdu.

Najčastejšie však v praxi nebudú ani prípady sociálne slabších rodičov, ani vysokopríjmoví rodičia. Ak patríte k rodičom, ktorých príjmy a majetkové pomery nijako nevybočujú z bežného životného štandardu, môžete si výšku výživného vypočítať vďaka ustálenej judikatúre slovenských súdov aspoň orientačne.

Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu (bližšie napr. uznesenie Krajského súdu Trnava zo dňa 30. 6. 2016, sp.zn. 10CoP/15/2016).

TIP: Daňové priznanie 2018 ľavou zadnou

Výživné na dieťa si môžete vypočítať aj sami

Zdroj: shutterstock

V prípade vyšších príjmov zaužívaná percentuálna hranica platiť nemusí

S ohľadom na pravidlo rovnakej životnej úrovne rodičov a detí by sa dalo čakať, že deti bohatších rodičov dostanú minimálne takú časť z príjmu rodičov, ako deti rodičov zo strednej vrstvy. Súdy sa ale rozhodli, že sa touto cestou nevydajú. Odklon odôvodnili tým, že v prípadoch, keď sú už odôvodnené potreby detí uspokojené, musí mať výživné aj určitú výchovnú funkciu.

Príliš vysoké výživné by mohlo deti demotivovať od vynaloženia vlastnej snahy vedúcej k získavaniu zručností potrebných pre výkon ich budúceho povolania. Ak sa teda určuje výživné v prípade rodiča s vyšším zárobkom, môžu súdy určiť aj nižšie výživné, než 20 až 30 % z čistého príjmu rodiča. Pritom by mali podporne uvážiť, koľko peňazí by bolo na potreby dieťaťa vynakladané, ak by jeho rodičia žili v spoločnej domácnosti (bližšie napr. rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 21. 11. 2017, sp.zn. 24CoP/18/2017).

Čo všetko treba zohľadniť v rámci príjmov a majetkových pomerov rodiča

Pre korektný výpočet výživného musí byť použitý aj správny základ. Čistý príjem či majetkové pomery totiž pre účely stanovenia výživného nemožno vždy stotožniť s vašou čistou mzdou. V prípade, že ste zamestnancom a zamestnávateľ vám (napríklad podľa kolektívnej zmluvy) poskytuje rôzne peňažné benefity, musia byť aj tieto zahrnuté do výpočtu.

Súdy napríklad rozhodli, že do čistého príjmu zaradia aj bonus za dochádzku zamestnanca (odvíjajúci sa od nevyužívania tzv. paragrafov) a vyplatené príspevky pri narodení detí (viď rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 13. 9. 2016, sp.zn. 11CoP/44/2016).

Za príjmy môžu byť považované dokonca aj cestovné náhrady, ktoré primárne majú slúžiť na uhrádzanie skutočných nákladov zamestnanca spojených s pracovnou cestou. Reálne sa však stáva, že plná výška normovaných cestovných náhrad nie je zamestnancom vyčerpaná a zvyšok presahujúci skutočné útraty predstavuje pre zamestnanca určité „prilepšenie“.

Súdy preto judikovali, že ak by povinný rodič takto poskytnuté cestovné náhrady plne spotreboval, muselo by byť toto konanie hodnotené podobne, ako keď sa rodič vzdá práce s vyšším príjmom, aby nemusel platiť vyššie výživné (bližšie rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa ´7. 3. 2017, sp.zn. 3CoP/1/2017).



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4
Hlasované: 24 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.