Odstupné môžete získať, aj keď ho Zákonník práce nepriznáva

02.08.2018 | Barbora Magočová, Finance.sk
Mzda - spravodajstvo


Vedeli ste, že na odstupné môžete mať nárok aj nad rámec Zákonníka práce? Aký je rozdiel medzi odstupným a odchodným? Čítajte a zistite, čo vám pri skončení pracovného pomeru náleží.

Dôvody vyplatenia odstupného nehľadajte len v Zákonníku práce

Zákon garantuje právo na odstupné len pre niektoré prípady skončenia pracovného pomeru. V prvom rade vám odstupné náleží, ak je váš pracovný pomer ukončený z tzv. organizačných dôvodov. Pod tieto možno podradiť situácie, keď váš pracovný pomer skončí dohodou alebo výpoveďou zo strany zamestnávateľa preto, že:

  • sa váš zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje,
  • sa váš zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a vy nesúhlasíte so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce,
  • ste sa stali pre zamestnávateľa nadbytočnými vzhľadom na jeho písomné rozhodnutie (príp. rozhodnutie príslušného orgánu) o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
  • vás zamestnáva agentúra dočasného zamestnávania a vy sa stanete nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia k inému zamestnávateľovi pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý váš pracovný pomer na určitú dobu.

Nárok na odstupné vám vzniká priamo zo zákona aj vtedy, keď s vami zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou preto, že ste vzhľadom na váš zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V neposlednom rade vám podľa Zákonníka práce automaticky náleží odstupné aj vtedy, keď sa váš pracovný pomer skončil dohodou alebo výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu, že už nesmiete vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak ste na pracovisku dosiahli najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.

Pre úplnosť dodajme, že odstupné môžete získať aj vtedy, ak váš pracovný pomer skončí z iných dôvodov. V niektorých prípadoch môže odstupné nad rámec Zákonníka práce priznávať kolektívna zmluva; všeobecne však platí, že nárok na odstupné, ktoré neplynie z pracovnoprávnych predpisov, treba so zamestnávateľom (ideálne) písomne dohodnúť.

Tip: Zamestnanci sa dočkali. Od 1. mája sú vyššie mzdy!

Kto a kedy má nárok na odstupné pri výpovedi

Zdroj: shutterstock

Odstupné je určované podľa dĺžky trvania pracovného pomeru

Odstupné je koncipované ako peňažné plnenie, ktoré by vám malo uľahčiť obdobie spojené s hľadaním novej práce; zároveň by však malo byť aj akousi satisfakciou za roky odpracované u vášho zamestnávateľa.

V prípade, že sa váš pracovný pomer končí výpoveďou z organizačných dôvodov alebo z dôvodu straty spôsobilosti vykonávať vašu prácu, musíte dostať odstupné najmenej v sume:

  • vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov,
  • dvojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov,
  • trojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov,
  • štvornásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej 20 rokov.

Ak sa váš pracovný pomer končí z vyššie uvedených dôvodov dohodou, musí vám zamestnávateľ vyplatiť odstupné najmenej v sume:

  • vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval menej ako 2 roky,
  • dvojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov,
  • trojnásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov,
  • štvornásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov,
  • päťnásobku vášho priemerného mesačného zárobku, ak váš pracovný pomer trval najmenej 20 rokov.

Ak bol váš pracovný pomer ukončený (či už výpoveďou alebo dohodou) preto, že nesmiete vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak ste na pracovisku dosiahli najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného úradu, musíte dostať na odstupnom najmenej desaťnásobok vášho priemerného mesačného zárobku.

Odstupné vám nenáleží, ak ste si pracovný úraz spôsobili porušením právnych predpisov alebo ostatných predpisov či pokynov na zaistenie BOZP, hoci ste s nimi boli riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa zo strany zamestnávateľa sústavne vyžadovala a kontrolovala. Na odstupné môžete zabudnúť aj v prípade, že ste si pracovný úraz spôsobili požitím alkoholu či drog a zamestnávateľ nemohol úrazu zabrániť.

Dôchodcovia môžu pri skončení pracovného pomeru získať aj odchodné

So skončením pracovného pomeru súvisí nielen odstupné, ale aj tzv. odchodné. Na odchodné vzniká nárok pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo na invalidný dôchodok v prípade, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %.

Odchodné náleží najmenej vo výške priemerného mesačného zárobku, ak požiadate o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení. Rovnaké odchodné môžete pri skončení pracovného pomeru získať, ak vám bol priznaný predčasný starobný dôchodok na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4
Hlasované: 2 krát 5 0.5


Články zo sekcie: Mzda - spravodajstvo



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.