Prezidenti SR: Michal Kováč - symbol boja proti mečiarizmu

21.01.2019 | Miroslav Homola, Finance.sk
Voľby


Michal Kováč bol prvým prezidentom samostatnej Slovenskej republiky, ktorého z vlastných radov nominovala HZDS. Mal to byť poslušný stranícky prezident, no nakoniec sa z neho stala výrazná protiváha Mečiarovej vlády.


Prvá hlava samostatného štátu

Novovzniknutá samostatná Slovenská republika potrebovala v roku 1993 aj svojho prvého prezidenta. Ešte koncom roka 1992 bol horúcim kandidátom HZDS Roman Kováč, nominantom SDĽ bol Milan Ftáčnik. V tej dobe sa prezident ešte volil v tajnom hlasovaní Národnej rady SR. Ani jeden z týchto kandidátov však v januárovej voľbe v roku 1993 nezískal potrebných 90 hlasov.

Nominantom číslo dva sa stal Michal Kováč, ktorý bol zároveň aj jediným kandidátom v druhom tajnom hlasovaní. Na veľké prekvapenie všetkých prítomných získal 106 hlasov a 2. marca 1993 zložil prezidentský sľub. Slovensko tak malo svojho prvého prezidenta republiky.

 

Mečiar vs. Kováč

Michal Kováč bol vždy považovaný za umierneného politika, a to aj počas pôsobenia v strane HZDS, ktorú pomáhal zakladať. Takouto nálepkou sa nakoniec aj sám označoval. Pre Mečiara to mal byť prezident, ktorý bude lojálny svojej bývalej strane (HZDS), bez odporu podpíše predložené zákony, bude prijímať zahraničných diplomatov a reprezentovať krajinu.

To sa však nestalo a nový prezident sa veľmi rýchlo stal výraznou protiváhou Mečiarovej moci. Podpis čerstvo zvoleného Kováča po zložení sľubu ešte ani nestihol vyschnúť a Mečiar ho už žiadal o odvolanie ministra zahraničných vecí Milana Kňažka.

Kováč však na jeho odvolanie nevidel dôvod a svojmu bývalému spolustraníkovi nevyhovel. Odvolávací spor odštartoval dlhoročný konflikt medzi prezidentom Michalom Kováčom a Vladimírom Mečiarom.

Mnoho politikov z tej doby tvrdí, že Kováč sa po nástupe do funkcie zmenil a nechcel byť len poslušným "pritakávačom" Mečiarovej vlády.

Vláda bez morálneho kreditu

Z dvoch najvyšších ústavných činiteľov sa stali úhlavní nepriatelia. Kováč často kritizoval spôsob vládnutia Vladimíra Mečiara, poukazoval na porušovanie zákonov, ich účelové zmeny a zneužívanie moci. Kvôli žiadosti o odvolanie Milana Kňažka sa dokonca obrátil na ústavný súd.

Jeho pravidelné správy o stave Slovenskej republiky spôsobovali vrásky nie len Mečiarovi, ale aj celej vládnej garnitúre. Jeho prvá správa o stave republiky 8. marca 1994 dokonca spôsobila, že parlament Mečiarovi vyslovil nedôveru. Po predčasných voľbách však opäť zostavoval vládu.

Prezident musel čeliť stupňujúcemu sa tlaku, antikampani voči svojej osobe v médiách a verejných prejavoch vtedajšieho premiéra Mečiara. Vládna koalícia dokonca prezidenta obvinila z účelového lynču, ktorý mal byť namierený práve proti predsedovi vlády.

Jeho pohľad na situáciu v štáte vystihuje aj správa o stave SR z roku 1996.

Michal Kováč

Zdroj: Wikipedie

(Ne)vymenovanie Ivana Lexu

Hneď niekoľkokrát sa stal dôvodom konfliktu aj Ivan Lexa. Mečiar z neho chcel mať najprv ministra privatizácie. Ako píše Michal Kováč vo svojej knihe Pamäti, Mečiar potreboval Lexu na "zabezpečenie" chýbajúcich peňazí v strane HZDS.

Neskôr chcel z neho Mečiar spraviť riaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS). Kompetencia vymenovania však opäť ležala na pleciach prezidenta, ktorý Lexu nechcel vidieť ani na čele SIS. Ivan Lexa sa nakoniec aj tak stal riaditeľom vďaka tomu, že vláda zmenila zákon, ktorý určuje voľbu šéfa tejto inštitúcie.

Únos Michala Kováča mladšieho do cudziny

Konflikt nabral na obrátkach únosom prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho do Rakúska. Na jeho osobu bol totiž vydaný zatýkací rozkaz, ktorý však na Slovensku neplatil vďaka prezidentskej amnestii. Prezidentovho syna neznámi páchatelia násilne zavliekli za hranice do rakúskeho mesta Hainburg.

Neskôr anonym rakúskej polícii oznámil, že mladý Kováč sa nachádza v aute pred policajnou stanicou. Bol opitý a značne dezorientovaný. Dôvodom zavlečenia mala byť snaha dostať prezidentovho syna do väzenia, nakoľko zatýkací rozkaz bol v Rakúsku platný.

Aj napriek tomu, že únoscovia neboli nikdy právoplatne odsúdení, policajné vyšetrovanie ukázalo, že za únosom mala byť Slovenská informačná služba (SIS) na čele s Ivanom Lexom. Priamu účasť SIS vo výpovediach potvrdil aj jej bývalý príslušník a priamy účastník zavlečenia Kováča mladšieho do cudziny Oskar Fegyveres.

Únos mal zlomiť Kováčovu morálnu odhodlanosť a donútiť ho k odstúpeniu z funkcie prezidenta. Z únosu sa stala medzinárodná kauza, ktorá do značnej miery naštrbila reputáciu krajiny. Prezident Kováč však neodstúpil.

Odpočet

V politickom boji 90. rokov sa používali aj netradičné metódy úderov pod pás. Na budove, ktorá je oproti Prezidentskému palácu sa objavili digitálne hodiny, ktoré odpočítavali zostávajúci čas do konca prezidentského mandátu Michala Kováča. Na budovu ich nechal osadiť Fedor Flašík, ktorý svojho času robil reklamné kampane pre HZDS. Po smrti Michala Kováča sa však za tento počin ospravedlnil prostredníctvom statusu na sociálnej sieti.

Koniec prezidentovania

Michal Kováč zotrval na prezidentskom poste až do roku 1998, kedy mu skončilo 5-ročné funkčné obdobie. Kandidoval na post hlavy štátu aj na ďalších 5 rokov v roku 1999, keď sa prezident volil už priamou voľbou občanov. Svojej kandidatúry sa nakoniec vzdal v prospech Rudolfa Schustera.

Pohreb s poctami

Michal Kováč zomrel 5. októbra 2016 v Nemocnici sv. Michala v Bratislave na zlyhanie srdca vo veku 86 rokov. Jeho pohreb bol so všetkými štátnymi poctami, nechýbala čestná stráž, delostrelecké salvy, zádušná omša a prítomnosť významných politikov a osobností z domova aj zo zahraničia. Samotný pohreb prebehol na Ondrejskom cintoríne v prítomnosti najbližšej rodiny. Vladimír Mečiar na pohreb nebol pozvaný.


Michal Kováč

Funkčné obdobie prezidenta SR: 2. marec 1993 – 2. marec 1998

Dátum narodenia: 3. august 1930 v obci Ľubiša (v rodnom liste má dátum 5. august)

Dátum úmrtia: 5. október 2016 v Bratislave

Rodina: Emília Kováčová (manželka), Juraj a Michal Kováčovci (synovia)

Vzdelanie: Vysoká škola ekonomická v Bratislave, Obchodná akadémia

Profesie: Asistent na VŠ, bankár, politik, ekonóm, námestník, prednášky na VŠ, vedecko-výskumný pracovník, prezident

Zdroje: prezident.sk, I. ÚS 39/1993, Pamäti - Môj príbeh občana a prezidenta (Michal Kováč, MilaniuM 2010)



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4.5
Hlasované: 7 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.