Daňový rezident – všetko, čo potrebujete vedieť

22.02.2019 | Roland Regely, Finance.sk
Dane - spravodajstvo


Čo znamená pojem daňový rezident? Aké práva a povinnosti mu vyplývajú zo zákona? Dozviete sa v našom článku o daňových rezidentoch.


Daňový rezident je označenie pre platcu dane, ktorý zdaňuje všetky svoje príjmy bez ohľadu na to, v ktorom štáte vznikli, v tom štáte, v ktorom má trvalý pobyt, prípadne sa v danej krajine zdržiava aspoň 183 dní v roku, má tam centrum svojich životných záujmov, prípadne štátne občianstvo.

Ak spĺňate uvedené podmienky, považujete sa za daňového rezidenta v danom štáte. To, či ste alebo nie ste rezident ovplyvňuje aj to, akým spôsobom napríklad platíte daň z príjmu.

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou

Rezident Slovenskej republiky je fyzická osoba, ktorá má na území krajiny trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku a tiež právnická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

Za obvyklé zdržiavanie sa na našom území sa nepovažuje zdržiavanie sa len na účely štúdia alebo liečenia alebo prekračovanie hraníc do SR denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.

Predmetom dane rezidenta SR je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR, no zároveň aj zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem).

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou

Tzv. nerezident Slovenskej republiky je fyzická osoba, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt, bydlisko, ani sa tu obvykle nezdržiava a tiež právnická osoba, ktorá nemá na území SR sídlo alebo miesto skutočného vedenia.

Predmetom dane nerezidenta SR je príjem (výnos) plynúci výhradne zo zdrojov na území SR (§ 16).

 

daňový rezident čo to je

Rezident a podávanie daňového priznania

Rezident Slovenskej republiky je povinný vyporiadať svoj celosvetový príjem na Slovensku. Daňové priznanie je povinný podať, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2018 presiahli sumu 1 915,01 eur. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.

Podľa toho, aké mal rezident príjmy, podáva aj daňové priznanie. V prípade, že išlo za rok 2018 len o príjmy zo závislej činnosti, resp. zamestnania, podáva daňové priznanie typu A. Ak podnikal, resp. mal aj príjmy z prenájmu nehnuteľnosti alebo je umelcom, podáva daňové priznanie typu B.

Lehota na podanie daňového priznania v roku 2019 je 1. apríl. Odklad možno vykonať elektronickým podaním do rovnakého dátumu najviac o tri resp. šesť mesiacov.

Dvojitá rezidencia a ako ju vyriešiť

Ak je daňovník považovaný za rezidenta v dvoch zmluvných štátoch, najčastejšie ide o osoby, ktoré majú napríklad trvalý pobyt na území SR, ale dlhodobo sa zdržiavajú na území Českej republiky, dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie. Konflikt je potrebné vyriešiť ešte pred podaním daňového priznania.

Finančná správa v tomto prípade hovorí o takzvaných rozhraničovacích kritériách. Je ich päť:

  • stály byt (t.z., že daňovník má vo vlastníctve, v prenájme alebo v držbe byt či dom, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre jeho stále použitie. Táto nehnuteľnosť mu musí byť prístupná nepretržite v každom čase.),
  • stredisko životných záujmov - čiže ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy – napr. rodinné a sociálne vzťahy, trvalé bydlisko, majetkové pomery, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity,
  • miesto, kde sa obvykle osoba zdržiava (uprednostňuje sa ten štát, v ktorom sa daňovník zdržiava častejšie),
  • štátne občianstvo,
  • vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.

Príjem zo závislej činnosti rezidenta

Ak rezident SR poberal príjem zo zamestnania v inom štáte, nemôže si svojvoľne vybrať, v ktorom štáte bude tento príjem zdaňovať. Primárne ho bude zdaňovať v tej krajine, kde takýto príjem vznikol.

Je tu však jedno ale. To, že príjem zo zamestnania v zahraničí podľa zmluvy zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, automaticky neznamená, že tento príjem rezident SR nemusí priznať v daňovom priznaní podanom v SR.

Rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem (aj napriek tomu, že bol zdanený v zahraničí) v daňovom priznaní podanom v SR. Na zabránenie dvojitého zdanenia tohto príjmu sa uplatní buď metóda vyňatia príjmov alebo metóda zápočtu dane, a to podľa toho, akú metódu stanovuje príslušná zmluva (v prípade jej existencie).

Príjem rezidenta z prenájmu či predaja nehnuteľnosti v zahraničí

Ak rezident SR dosiahne príjmy z prenájmu, prípadne z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zmluvnom štáte v zahraničí, právo na zdanenie týchto príjmov má vo všeobecnosti zahraničie. Avšak, po skončení zdaňovacieho obdobia musí priznať svoje celosvetové príjmy aj v daňovom priznaní na Slovensku. Dvojitému zdaneniu zabráni metóda vyňatia príjmov alebo zápočtu dane.

Príjem rezidenta umelca či športovca v zahraničí

Aj v tomto prípade platí, že príjmy z umeleckej alebo športovej činnosti dosiahnutej v zahraničí, môžu byť zdanené v zahraničí, no po ukončení zdaňovacieho obdobia by mali byť priznané aj v daňovom priznaní na Slovensku.

Výhra či cena pre rezidenta v zahraničí

V prípade, že rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, väčšina zmlúv dáva právo na zdanenie takéhoto príjmu len štátu rezidencie (SR).

Starobný dôchodok vyplácaný v zahraničí

Ak rezident Slovenskej republiky poberá dôchodok zo zahraničia, tento príjem je oslobodený od dane a do daňového priznania sa neuvádza.

To isté platí o rodinných prídavkoch, rodičovskom príspevku, materskom príspevku či daňovom bonuse zo zahraničia. Sú oslobodené od dane a rezident SR ich do priznania neuvádza.

Zdroj fotografie: Shutterstock.com



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 3 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.