Volebná účasť v prezidentských voľbách je v priemere 50,5 %. V rámci EÚ sme takmer na chvoste rebríčka

25.02.2019 | Miroslav Homola, Finance.sk
Voľby


V rámci krajín Európskej únie, kde je hlavou štátu prezident volený občanmi, má Slovensko v priemere slabšiu volebnú účasť. Na čele rebríčka je Francúzsko.


Prezident volený priamou voľbou

V Európskej únii ma len 14 štátov prezidenta, ktorého si volia občania priamou voľbou. Ostatné krajiny majú zavedenú voľbu prezidenta v parlamente, alebo je hlavou štátu kráľ, kráľovná či dokonca veľkovojvoda. V rebríčku volebnej účasti v prezidentských voľbách je teda Francúzsko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko, Rumunsko, Česká republika, Chorvátsko, Bulharsko, Poľsko, Slovensko, Portugalsko, Litva, Írsko a Slovinsko.

Vo volebnej účasti jednoznačne vedie Francúzsko. Naposledy si Francúzi volili prezidenta v roku 2017, kedy ich s veľkým náskokom vyhral Emmanuel Macron. Volebná účasť v tomto roku dosiahla 74,56 %. Francúzsko nemá zavedené povinné hlasovanie v prezidentských voľbách, napriek tomu dosahuje účasť v priemere 74,6 %. Takto vysoká miera je čiastočne spôsobená aj tým, že francúzsky prezident má väčšie právomoci ako napríklad prezident na Slovensku.

Druhé miesto v rebríčku obsadil Cyprus. Posledné prezidentské voľby tam prebehli ešte v roku 2018 s celkovou volebnou účasťou 73,97 %. Cyprus je zaujímavý tým, že v roku 1960 bola zavedená povinná účasť v prezidentských voľbách. Vďaka tomu dosahovala zhruba 90 %. V roku 2017 však bola táto povinnosť zrušená. Na Cypre chodí k volebným urnám v priemere 74 % oprávnených voličov.

 

Tretiu pozíciu obsadilo Rakúsko. Aj u našich západných susedou prebehli prezidentské voľby len nedávno, a síce v roku 2016. Volebná účasť dosiahla 72,75 %. Aj Rakúsko patrí medzi krajiny, ktoré mali kedysi povinnú účasť vo voľbách. Zavedená bola už v roku 1924 a Rakúšania chodili voliť povinne až do roku 1980. Aj u nich odvtedy celková účasť skôr klesá, v priemere chodí voliť 72,8 % oprávnených voličov.

V štatistike nás predbehla aj Česká republika, kde si volia prezidenta priamou voľbou len od roku 2013. Dovtedy hlavu štátu volili členovia parlamentu. Posledné prezidentské voľby prebehli ešte v roku 2018, v ktorých opätovne vyhral Miloš Zeman a stal sa dvojnásobným prezidentom. Priemerná volebná účasť v Česku dosahuje 61,9 %.

Ak neberieme do úvahy Maďarsko, kde si volí prezidenta parlament, je Slovensko vo volebnej účasti najslabšie aj v rámci V4. V tabuľke nás predbehlo aj Poľsko, kde priemerná účasť dosahuje 55,3 %. Posledné prezidentské voľby tam prebehli ešte v roku 2015, ktoré nakoniec vyhral dnes už dosluhujúci prezident Andrzej Duda.

Volebná účasť v prezidentských voľbách (štáty EÚ - priama voľba prezidenta)

Volebná účasť v prezidentských voľbách v rámci EÚ

Zdroj: idea.int

Slovensko takmer na chvoste

Slovenského prezidenta si volíme priamou voľbou od roku 1999. Vtedy dosiahla volebná účasť rekordných 75,42 %. V druhom kole vyhral Rudolf Schuster, ktorý sa stal druhým prezidentom v ére samostatného Slovenska. Pred ním zastával túto funkciu Michal Kováč, ktorého si zvolili poslanci.

Odvtedy má účasť v slovenských prezidentských voľbách skôr klesajúcu tendenciu. V roku 2004 bola účasť 43,48 %, v roku 2009 to bolo 51,67 % a v posledných prezidentských voľbách v roku 2014 prišlo voliť 50,48 % oprávnených voličov. Najbližšie prezidentské voľby nás čakajú 16. a 30. marca 2019. Dosluhujúci prezident Andrej Kiska už v nich nekandiduje.

Na Slovensku teda chodí voliť prezidenta v priemere 50,5 % oprávnených voličov, čo nás dostáva na 10. miesto rebríčka krajín EÚ, kde si prezidenta volia občania. Posledné priečky obsadilo Slovinsko, Írsko a Litva, kde sa volebná účasť pohybuje v priemere od 42,4 % do 47,4 %.

Prezidentom z vôle parlamentu

Aj iné krajiny Európskej únie majú na čele prezidenta, ale do funkcie ho volí väčšinou parlament. Patrí medzi ne napríklad Estónsko, ktoré je parlamentnou republikou, kde si prezidenta volí jednokomorový parlament. Rovnakou metódou je volený prezident aj v Grécku, Maďarsku a na Malte.

Aj v Lotyšsku volí prezidenta parlament, ale jeho funkčné obdobie trvá len 4 roky. V Taliansku volia prezidenta dve komory parlamentu. Spolková republika Nemecko, alebo skrátene Nemecko si volí prezidenta prostredníctvom Spolkového zhromaždenia, ktoré v Nemecku predstavuje ústavný orgán. Jeho jedinou úlohou je zvoliť nemeckého prezidenta.

Európa

Zdroj: shutterstock

Kráľ, kráľovná a veľkovojvoda

Aj v dnešnej dobe sú na čele niektorých krajín králi, kráľovné či dokonca veľkovojvoda. Ich právomoci a kompetencie sú v podstate rovnaké, ako majú prezidenti iných krajín. Vo Švédsku majú kráľa Karola XVI. Gustáva. Španielsko má Filipa VI., ktorého celé meno je Felipe Juan Pablo Alfonso de Todos los Santos de Borbón y de Grecia.

V Belgicku je od roku 2013 na tróne kráľ Filip, ktorý vystriedal Alberta II. po dvadsiatich rokoch. Mužský panovník je aj v Holandsku, kde na tróne sedí Vilém-Alexander, najstarší syn bývalej holandskej kráľovnej Beatrix. 

Asi najznámejšou kráľovnou je Alžbeta II., ktorá je hlavou štátu krajín Commonwealthu. Jeho súčasťou je aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Zároveň je najdlhšie vládnucim panovníkom v anglických a britských dejinách. Kráľovnou sa stala po smrti jej otca v roku 1952.

Vládnucu panovníčku majú aj v Dánsku, kde je od roku 1972 kráľovnou Margaréta II., ktorá tiež prevzala trón po smrti svojho otca. Poslednou krajinou EÚ je Luxembursko, ktoré je konštitučnou monarchiou. Hlavou štátu je od roku 2000 veľkovojvoda Henrich I. Luxemburský, ktorý prevzal moc po svojom abdikujúcom otcovi.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 7 krát 5 0.5


Články zo sekcie: Voľby



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.