V niektorých krajinách sveta je volebná účasť povinná (+ zoznam)

06.03.2019 | Miroslav Homola, Finance.sk
Voľby


Sedemnásť krajín sveta má v legislatíve ukotvené zákony, ktoré priamo alebo nepriamo určujú povinnosť zúčastniť sa hlasovania v prezidentských voľbách.


Právo a zodpovednosť občana

V každej demokratickej krajine je možnosť voliť výsostné právo občana. V niektorých štátoch však prevláda názor, že to nie je len jeho právo, ale aj občianska povinnosť. Preto majú v zákonoch a ústavách ukotvenú povinnú volebnú účasť, respektíve hlasovanie vo voľbách. Väčšina z nich ide až tak ďaleko, že nevoličom udeľujú rôzne sankcie.

Tieto krajiny síce majú povinnú účasť vo voľbách priamo v legislatíve, ale niektoré z nich ju priamo nepresadzujú. Slúži len ako motivácia pre voličov, ktorí nechcú prísť voliť. V krajinách, kde je naopak táto povinnosť veľmi rázne presadzovaná, hrozia nevoličom finančné pokuty, sankcie a rôzne obmedzenia.

 

Krajiny, kde je volebná účasť povinná

Argentína je jednou z krajín, ktoré posudzujú povinnú účasť v prezidentských voľbách mimoriadne prísne. Zákon bol zavedený už v roku 1912. Povinnosť hlasovať sa vzťahuje na občanov od 18 do 70 rokov. Ak sa volič nezúčastní hlasovania vo voľbách a chce sa vyhnúť finančnej pokute, musí poskytnúť oprávnený dôvod, prečo nebol voliť. Ak je volič napríklad chorý, neúčasť ospravedlní lekárskou správou. Posledné prezidentské voľby prebehli v Argentíne v roku 2015 s celkovou volebnou účasťou 80,77 %.

Podobné pravidlá platia aj v Brazílii, kde za neospravedlnenú neúčasť tiež hrozí pokuta. Povinnosť voliť sa však nevzťahuje na negramotných voličov, ľudí nad 70 rokov a mladých voličov od 16 do 18 rokov. Posledná voľba prezidenta u nich prebehla v roku 2018 s celkovou volebnou účasťou 79,67 %.

Pokuty hrozia aj voličom v Ekvádore, kde musia voliť všetci gramotný voliči od 18 do 65 rokov. Pre ostatných oprávnených voličov je hlasovanie vo voľbách dobrovoľné. Povinné hlasovanie podobne presadzujú a pokutujú aj v Peru, Singapure, Turecku a Uruguaji. Výška pokuty sa líši v rámci jednotlivých krajín.

Napríklad v Argentíne hrozí nevoličovi finančná pokuta od 10 do 20 argentínskych pesos (50 centov) a v Peru je to zhruba 20 soles (cca 5 eur).

Krajina Presadzovanie povinnej volebnej účasti Posledné prezidentské voľby
Argentína Áno 2015
Bolívia Nie 2014
Brazília Áno 2018
Bulharsko Nie 2016
Demokratická republika Kongo Nie 2018
Ekvádor Áno 2017
Gabon Nie 2016
Honduras Nie 2017
Mexiko Nie 2018
Panama Nie 2014
Paraguaj Nie 2018
Peru Áno 2016
Singapur Áno 2011
Turecko Áno 2018
Kostarika Nie 2018
Uruguaj Áno 2014

Zdroj: idea.int

Volebná účasť v posledných prezidentských voľbách (zoznam krajín)

Krajiny s povinným hlasovaním vo voľbách (volebná účasť)

Zdroj: idea.int

Krajiny, ktoré povinnosť voliť nepresadzujú

Ostatné krajiny síce majú zákonom stanovenú povinnú účasť vo voľbách, ale buď sú pravidlá menej prísne alebo sa táto povinnosť vôbec nepresadzuje. Medzi takéto krajiny patrí aj Bolívia, Bulharsko, Demokratická republika Kongo, Kostarika, Dominikánska republika, Gabon, Honduras a Panama.

V Mexiku neexistujú oficiálne pokuty, ale takzvané sociálne a arbitrážne sankcie, ktoré sa nazývajú aj "neškodné sankcie". V Paraguaji má povinnosť voliť občan vo veku od 18 do 75 rokov. Pre osoby staršie ako 75 rokov je voľba dobrovoľná. Nevoličovi, na ktorého sa povinnosť vzťahuje hrozí menšia pokuta. Nakoľko však Paraguaj povinnosť nepresadzuje, pokutu väčšinou nikto nedostane.

Pre a proti

Existuje množstvo názorov, ktoré zákonom uloženú povinnosť voliť kritizujú alebo obhajujú. Zástancovia povinnej účasti sa najčastejšie opierajú o tvrdenie, že výsledky akýchkoľvek volieb sú legitímnejšie, keď sa volieb zúčastní čo najviac oprávnených voličov. Ďalším argumentom je vyššia politická vzdelanosť voličov, menšie výdavky na predvolebné kampane a v neposlednom rade zodpovednosť každého občana zvoliť si svojich zástupcov.

Zástancovia nepovinnej účasti sú toho názoru, že povinná účasť vo voľbách ide proti slobode a demokracii. Možnosť voliť by mala byť dobrovoľná, pretože aj neúčasť vo voľbách je vyjadrením istého postoja jednotlivca. V neposlednom rade hrozí aj to, že voliči, ktorí idú voliť kvôli povinnosti, budú do volebnej schránky hádzať prázdne alebo neplatné hlasovacie lístky, prípadne budú voliť úplne náhodne.

Volebná účasť na Slovensku

V rámci krajín Európskej únie, kde si prezidenta volia občania priamou voľbou, má Slovensko pomerne slabú volebnú účasť. Prezidenta chodí voliť v priemere 50,5 % oprávnených voličov, čo nás dostáva na 10. miesto v rebríčku volebnej účasti krajín EÚ. Horšie je na tom už len Portugalsko, Litva, Írsko a Slovinsko.

Volebná účasť Slovákov v prezidentských voľbách

Zdroj: finance.sk



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 11 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.