Príjmy z príležitostných činností v daňovom priznaní 2019

18.03.2019 | Roland Regely, Finance.sk
Dane - spravodajstvo


Príležitostné príjmy už nebudú tak obľúbený nástroj optimalizácie nákladov podnikateľov. Fyzické osoby už musia zdaniť príležitostné príjmy, ak budú plynúť na základe nejakej zmluvy.


Koniec roka vždy prinesie novelu zákona o dani z príjmov, resp. ostatných daňových zákonov. Často prináša mnohé výhody a úľavy pre podnikateľov, avšak mnohokrát aj nepopulárne zmeny. Za jednu z nich považujú podnikatelia najmä povinnosť zdaňovať príležitostné príjmy v daňovom priznaní, ak plynuli na základne nejakej zmluvy.

Ak teda dostanete odmenu za príležitostnú činnosť, nemôžete si ako prijímateľ tejto odmeny uplatniť žiadne oslobodenie a príjem musíte riadne zdaniť.

Čo je považované za príjem z príležitostných činností

Za príjem z príležitostnej činnosti fyzickej osoby sa považuje príjem z príležitostnej činnosti, príjem z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a príjem z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí.

Sú tam podstatné ešte dve podmienky. Veľmi dôležité je, aby príjem nebol dosahovaný z činnosti vykonávanej na základe zmluvného vzťahu a vyplácajúci daňovník nie je právnickou osobou alebo fyzickou osobou s príjmami podľa paragrafu 6 zákona o dani z príjmov. Vtedy možno hovoriť o príjme z príležitostných činností, inak ide o tzv. ostatné príjmy.

 

Ako zdaňovať príjem z príležitostných činností v daňovom priznaní

Príjmy vyplývajúce zo zmluvy

Znamená to, že od 1.1.2018 nie sú od dane oslobodené odmeny (príjmy) z príležitostných činností vykonávaných na základe zmluvy pre napríklad s.r.o. alebo živnostníka, ktorí si odmenu môžu zahrnúť do daňových výdavkov.

Treba si však dať pozor aj na také práce, ktoré síce zmluvne ošetrené nie sú, no nesmie im predtým predchádzať nejaký zámer, zmluvný vzťah ani nič podobné. Daniari sa takto snažia minimalizovať daňové úniky, pretože mnohé subjekty si doposiaľ cez príležitostné príjmy dokázali optimalizovať svoje náklady.

Finančná správa si obzvlášť posvieti na tých, ktorí budú mať v daňovom priznaní uvedené príležitostné príjmy. „Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.“

Daňové priznanie podáte, ak presiahnete limit

Naďalej platí, že ak fyzická osoba (človek, daňovník) nedosiahne za zdaňovacie obdobie kalendárny rok 2018 zdaniteľné príjmy vyššie ako 1 915,01 eur, nemusí podať daňové priznanie a zdaniť, okrem iného, predmetné „iné zmluvné príjmy“. Neplatí to v prípade, ak daňový úrad príslušnú fyzickú osobu vyzve, aby daňové priznanie podala.

Čo ak uzavriete zmluvu s niekým, kto nepodniká

Na možnú medzeru v zákone upozornila na svojom blogu poradkyňa Združenia podnikateľov Slovenska, prezidentka účtovnej asociácie a expertka strany SPOLU na dane, odvody a podnikateľské prostredie Jaroslava Lukačovičová.

„Podľa môjho názoru, a na základe vyššie uvedených faktov, je preto zmluva uzatvorená podľa Občianskeho zákonníka s organizáciou, ktorá nemá príjmy z podnikania a nezníži si o ňu základ dane naďalej pre vás ako pre občana oslobodená do výšky 500 eur za rok, pretože nespĺňa kritériá príležitostného príjmu, ktorý sa nepovažuje za oslobodený. V tomto prípade platí, ak si jedna strana o takúto zmluvu nezníži daň, druhá strana ju nemá prečo zdaňovať,“ uvádza na svojom blogu Lukačovičová.

Zdroj fotografie: Pixabay.com



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 3 krát 5 0.5


Články zo sekcie: Dane - spravodajstvo



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.