Cesta Zuzany Čaputovej až do prezidentského paláca

03.04.2019 | Miroslav Homola, Finance.sk
Voľby


Meno novej hlavy štátu už poznáme. Aká bola jej cesta od ohlásenia kandidatúry až do prezidentského paláca?


Kto je Zuzana Čaputová?

Bojovníčka proti skládke v Pezinku, advokátka, občianska aktivistka a podpredsedníčka hnutia Progresívne Slovensko. Takto ju pred a po ohlásení kandidatúry poznala len menšia časť verejnosti. Dnes už mnohé z toho neplatí, vzdala sa funkcie podpredsedníčky v hnutí PS, po víťazstve v prezidentských voľbách avizovala aj vzdanie sa členstva v tejto strane.

Na vlastnú žiadosť bola aj vyradená zo zoznamu advokátov, nakoľko skonštatovala, že počas kandidatúry sa advokácii nemôže venovať a v prípade neúspechu v prezidentských voľbách chcela pokračovať v politickej činnosti. Jej minulosť je vo väčšej miere spojená práve s advokátskou činnosťou a právom.

 

Víťazka prezidentských volieb vyštudovala právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Neskôr pôsobila v neziskovom sektore a spolupracovala s občianskym združením Via Iuris. Jej meno sa stalo známejším v súvislosti so zastupovaním obyvateľov, ktorí bojovali proti skládke odpadu v Pezinku.

Bola jednou zo spoluiniciátorov petície za zrušenie Mečiarových amnestií v spolupráci s Via Iuris. Na konci roka 2017 vstúpila do hnutia Progresívne Slovensko, neskôr sa stala jeho podpredsedníčkou. Prezidentskú kandidatúru ohlásila na tlačovej konferencii v máji 2018, kde zároveň priznala, že sprievodným javom bude aj zviditeľnenie jej strany.

Do volieb vstúpila práve s podporou PS, ale ako nezávislá kandidátka na základe podpisov od občanov.

Volebný program

"Chcem byť prezidentkou, ktorá do verejného života vráti dôveru." To hovorí úvodná veta volebného programu na stránke Zuzany Čaputovej. Stratená dôvera ľudí v štát bola často citovanou formuláciou jej verejného vystupovania. Slováci podľa prieskumov naozaj neveria politikom, ešte menej dôverujú polícii a iným verejným činiteľom. Zhoršilo sa to najmä po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

V priebehu vyšetrovania vyplávali na povrch rôzne pochybné prepojenia politikov, policajtov a prokurátorov na rôzne problémové osoby, s ktorými mali nadštandardné vzťahy. Ľudia tak čoraz menej dôverujú spravodlivému postaveniu pred zákonom, ktoré by platili pre všetkých rovnako. Ako hovorí jej volebný program, "cieľom je obnoviť dôveru v našej spoločnosti."

V prezidentskom úrade chce nová prezidentka vyvíjať tlak na systémové zmeny v polícii, súdnictve a prokuratúre. Ďalej bude trvať na zásadných zmenách v starostlivosti o dôchodcov v súvislosti s ústavnou starostlivosťou. Medzi jej zásadnejšie priority patrí aj ochrana životného prostredia. Ako hlava štátu chce pracovať na tom, aby sme pri ničení našej prírody "zatiahli ručnú brzdu."

Cesta Zuzany Čaputovej až do prezidentského paláca

Zdroj: zuzanacaputova.sk

Volebná kampaň

Zuzana Čaputová už na začiatku kampane avizovala, že na svojich súperov nebude útočiť, chce viesť konštruktívne debaty a nebude iniciovať ani žiadnu antikampaň na protikandidátov. V televíznych debatách volila skôr zmierlivú rétoriku, jednotlivé útoky vyvracala alebo vysvetľovala.

V predvolebných prieskumoch začínala Čaputová niekde na úrovni 5 až 6 %. Podľa čísel od agentúry Focus mala v septembri 5,2 %. Ako kampaň postupovala a prebehlo niekoľko debát s kandidátmi, jej preferencie začali stúpať. Podľa výsledkov prieskumu Focusu mala na konci januára už celých 9 %.

Niekoľko týždňov rezonovala aj "kauza odstupovania". Išlo o dohodu Zuzany Čaputovej s Robertom Mistríkom o tom, že ak by hrozila účasť antisystémového kandidáta v druhom kole, tak jeden z nich sa vzdá v prospech druhého na základe predvolebných preferencií. Dohoda však bola niektorými politikmi interpretovaná inak, čo kauzu mierne nafúklo.

Keďže Čaputová pomaly dobiehala Roberta Mistríka a predbehla antisystémových kandidátov, nevzdal sa ani jeden z tejto dvojice. Potom však prišiel opäť prieskum agentúry Focus, ktorý Zuzane Čaputovej napočítal 26,3 %, čím sa z nej stala favoritka volieb. Na základe toho prieskumu sa Robert Mistrík vzdal kandidatúry v jej prospech.

Po tomto kroku išla teraz už zvolená prezidentka do prvého kola z prvého miesta s preferenciami na úrovni 42 %.

Volebná antikampaň

Kým boli jej preferenčné čísla niekde na konci grafu, nezaznamenávala žiadne väčšie útoky protikandidátov a ich podporovateľov. Prvé väčšie útoky prišli práve po odstúpení Roberta Mistríka. Štefan Harabin spochybňoval dobré úmysly jeho odstúpenia, keďže do kampane vložil zhruba 500 000 eur.

K spochybneniu budúcej prezidentky prispel aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko. "V prvom rade som v nemom úžase, keď dnes vidím, že mediálne silné agentúry, PR agentúry, dnes dokážu urobiť z neznámej dievčiny prezidentku Slovenskej republiky," uviedol vo svojom videu na sociálnej sieti. Od niektorých predstaviteľov cirkvi sa jej ušli aj nálepky ako napríklad "ultraliberálka".

Rozoberali sa aj rôzne témy, na ktoré prezident nemá veľký dosah. Okrem iných aj registrované partnerstvá a adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. K týmto otázkam sa Čaputová stavala otvorenejšie, čo bola aj voda na mlyn pre jej protivníkov. V prípade adopcie vyjadrila názor, že pre dieťa by bolo lepšie, keby bolo vychovávané dvomi milujúcimi ľuďmi, aj keď rovnakého pohlavia, než by malo vyrastať v ústave.

Tento jej postoj bol často krát opakovaný v predvolebných debatách, čím sa kandidáti snažili odradiť od jej voľby konzervatívnych voličov. Útoky zahájil aj Maroš Šefčovič, ktorý ešte pred prvým kolom obvinil Zuzanu Čaputovú z politického "kupčenia". Na svojej tlačovej konferencii tvrdil, že jednoznačne nevylúčila amnestiu pre dosluhujúceho prezidenta Andreja Kisku, ak by ho odsúdili za daňový trestný čin.

Svoje tvrdenie oprel o postoj dosluhujúceho prezidenta, ktorý vyjadril podporu Zuzane Čaputovej. Túto teóriu neskôr vyvrátil samotný Andrej Kiska s tým, že nikdy o milosť nikoho žiadať nebude. Šefčovič spochybnil aj jej koncipientsku prax, ktorá podľa neho nie je v poriadku. Čaputová však tvrdí, že Šefčovič interpretuje súčasnú právnu úpravu na obdobie, keď ešte na túto problematiku platili iné pravidlá.

V antikampani použili aj brata Zuzany Čaputovej. Konkrétne to boli Mladí sociálni demokrati, ktorí zverejnili na sociálnej sieti pochybnosti o podnikateľskej minulosti jej brata. Píšu o vyše 5,5 miliónovom dlhu na dani voči štátu firmy, v ktorej pôsobil. Ako neskôr napísal portál Aktuality.sk, D. Strapák (brat Zuzany Čaputovej) to považuje za antikampaň, daňový dlh firmy nepoprel, no v tom čase už v jej vedení nepôsobil.

Podpora a víťazstvo

Zuzane Čaputovej vyjadrili podporu (po odstúpení Roberta Mistríka) strany SaS, OĽaNO, po prvom kole už aj koaličná strana MOST-HÍD, mimoparlamentná strana Spolu a hnutie Progresívne Slovensko. Prezidentské voľby vyhrala s počtom hlasov 1 056 582, čo predstavuje percentuálny podiel 58,40 %. Volebná účasť bola pomerne slabá, hlasovať prišlo 41,79 % oprávnených voličov.

Budúca prezidentka už dostala aj štátnu ochranku, na ktorú má po víťazstve podľa zákona nárok. Inaugurácia novej prezidentky by mala prebehnúť 15. júna 2019, kedy prevezme úrad po dosluhujúcom prezidentovi Andrejovi Kiskovi.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4.5
Hlasované: 9 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.