Prečo je dôležité ísť voliť v Eurovoľbách 2019 (názor)

Eurovoľby prebehnú 25. mája, čo už tradične v rámci volieb pripadá na sobotu. Volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 hod. do 22.00 hod. Ani v týchto voľbách zatiaľ nie je možné hlasovať zo zahraničia, no voliť môžete s voličským preukazom kdekoľvek na Slovensku.

Nálepka hanby

Slovensko je súčasťou EÚ od roku 2004. Odvtedy prebehli voľby do europarlamentu už trikrát. Pre Slovákov však očividne nie sú moc atraktívne, o čom vypovedá priemerná volebná účasť. V rámci všetkých krajín únie sme v nej na poslednom mieste. Takéto umiestnenie našej krajine rozhodne nerobí dobré meno.

13,10 % oprávnených voličov je slovenská bilancia na konci rebríčka. V trojici štátov s najhoršou účasťou nám robí spoločnosť aj Česko a Poľsko. Ak nebudeme chodiť k urnám vo väčšom počte ako doteraz, lepidlo pod touto nálepkou hanby, ktoré má Slovensko v EÚ už bude tak zaschnuté, že ju nikdy neodlepíme.

Samozrejme, aj neúčasť jednotlivca vo voľbách môže byť vyjadrením istého postoja. Potom však netreba pred televízorom nadávať na "diktát z Bruselu".

Zdroj: shutterstock 

Volíme si zástupcov

Tak ako vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, aj v tomto prípade si volíme svojich zástupcov. Rozdiel je len v tom, že slovenskí poslanci v europarlamente presadzujú záujmy celého Slovenska, respektíve sú jeho hlasom v rámci politiky únie.

Je preto veľmi dôležité podieľať sa na rozhodnutí o tom, kto bude tento "hlas" našej krajiny reprezentovať. Okrem toho sú naši zástupcovia aj súčasťou hlasovania o dôležitých rozhodnutiach, ktoré sa väčšinou týkajú celej Európskej únie.

Po tohtoročných voľbách bude mať Európsky parlament 14 slovenských europoslancov, čo je o jedného viac, ako v predošlom funkčnom období.

Európsky parlament rozhoduje o rozpočte

Spoločne s Radou Európskej únie rozhoduje Európsky parlament aj o rozpočte celej EÚ. V tomto bode má pomerne silné kompetencie. Rozpočet môže aj zamietnuť, rozhoduje o väčšine rozpočtových položiek a platnosť nadobudne až po podpise predsedu Európskeho parlamentu.

V neposlednom rade kontroluje, ako sú jednotlivé výdaje z rozpočtu využívané.

Extrémisti a "vystupovači" z EÚ

Momentálne sú už známe aj mená jednotlivých kandidátov, ktorých nominovali politické strany, hnutia a koalície. Svojich ľudí okrem iných ponúkajú aj strany krajnej pravice, strany takzvaného antisystému a strany, ktoré by chceli vidieť Slovensko mimo Európskej únie.

Európsky parlament je pomerne vysoká inštancia, ktorá by mala mať svoju úroveň. Europoslanec by mal okrem iného disponovať zmyslom pre realitu a dávkou odbornosti. Slovenská vnútroštátna politika je možno zvyknutá na konšpirácie a demagógiu, otázne je, či by to zniesla aj pôda v Štrasburgu či Bruseli.

Nehovoriac o saltách strán, ktoré by chceli, aby Slovensko vystúpilo z EÚ a pritom do týchto volieb posielajú svojich kandidátov. Možno je pre nich vôňa europoslaneckého platu taká silná, že prebije aj "slovexit" nálady.