Ako funguje Európsky parlament?

10.04.2019 | Miroslav Homola, Finance.sk
Voľby


Európsky parlament je jednou z najdôležitejších inštitúcií Európskej únie. Na jeho čele stojí od roku 2017 Antonio Tajani.


Zákonodarný orgán EÚ

Európsky parlament vznikol v roku 1952. Vtedy sa však nazýval ako spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Európskym parlamentom ho nazývame od roku 1962. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu prebehli až v roku 1979. Posledné voľby sa konali v máji 2014.

Europarlament je v podstate zákonodarný orgán Európskej únie s rozpočtovou, legislatívnou a kontrolnou zodpovednosťou. Momentálne zastupuje záujmy vyše 500 miliónov obyvateľov, ktorí žijú na území krajín EÚ. Obsadenie europarlamentu sa mení, respektíve volí každých 5 rokov.

Jeho činnosť a všetky parlamentné dokumenty sa prekladajú do 24 úradných jazykov krajín EÚ. Každý europoslanec má právo vyjadrovať sa v úradnom jazyku podľa vlastného výberu.

Úradné jazyky EÚ: francúzština, holandčina, nemčina, taliančina, angličtina, dánčina, gréčtina, portugalčina, španielčina, fínčina, švédčina, čeština, estónčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, poľština, slovenčina, slovinčina, bulharčina, írčina, rumunčina, chorvátčina

 

3 sídla

Oficiálnym sídlom Európskeho parlamentu je Štrasburg. V priebehu jedného mesiaca sa tam koná 12 plenárnych zasadnutí a zasadnutia o rozpočte.

Druhé sídlo je v Bruseli. Aj na tejto pôde sa konajú dodatočné plenárne schôdze, no predovšetkým je to miesto, kde zasadajú jednotlivé výbory Európskeho parlamentu.

Tretie sídlo sa nachádza v Luxembursku, kde pôsobí generálny sekretariát Európskeho parlamentu.

Europoslanci a predseda EP

EP má momentálne 750 europoslancov (13 slovenských) a predsedu (spolu 751), ktorým je od roku 2017 Antonio Tajani. Počet poslancov z každej krajiny sa zhruba určuje podľa počtu jej obyvateľov, respektíve ho na základe iniciatívy určí EP a s jeho súhlasom Európska rada. Avšak, žiadna krajina nemôže mať menej ako 6 a viac ako 96 poslancov v EP.

Predseda EP sa volí na polovicu funkčného obdobia europoslancov, čiže na 2,5 roka s možnosťou znovuzvolenia. Vo svojej funkcii reprezentuje EP navonok, ale aj voči iným orgánom EÚ. Okrem toho zabezpečuje riadne fungovanie pravidiel EP, dohliada aj na rôzne činnosti a výbory parlamentu. Europarlamentom prijatý rozpočet sa stáva platným až po podpise jeho predsedu.

Keďže sa počítalo s tým, že Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ na konci marca, do tohtoročných volieb bolo určených 705 poslaneckých miest. Slovensko by malo obsadiť 14 z nich. Brexit však stále neprebehol a je tak otázne, či sa Británia nakoniec nezúčastní eurovolieb.

Ako funguje Európsky parlament: činnosť, sídlo, predseda

Zdroj: shutterstock

Politické skupiny

Jednotlivý poslanci sa následne po zvolení združujú do skupín podľa politickej príslušnosti. Na vytvorenie skupiny je potrebných 25 poslancov v zastúpení aspoň 1/4 členských štátov. Jednotlivé skupiny majú svoju vnútornú hierarchiu, čiže si volia svojho predsedu alebo dvoch spolupredsedov, predsedníctvo a sekretariát.

Tieto skupiny fungujú v podstate ako politické strany v NR SR, pred hlasovaním v pléne skúmajú správy, ktoré vypracovali parlamentné výbory a môžu k nim predložiť pozmeňujúce návrhy. Poslanci, ktorí nepatria do žiadnej skupiny sa označujú za nezaradených europoslancov. Členstvo vo viacerých skupinách je zakázané.

EP má momentálne 8 politických skupín:

  • Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov)
  • Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente
  • Európski konzervatívci a reformisti
  • Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu
  • Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice
  • Skupina zelených/Európska slobodná aliancia
  • Skupina Európa slobody a priamej demokracie 
  • Skupina Európa národov a slobody

Aké sú úlohy Európskeho parlamentu

Europarlament má v podstate legislatívnu, rozpočtovú a kontrolnú zodpovednosť. Od toho sa odvíjajú aj jeho tri základné úlohy. V rámci legislatívnej zodpovednosti prijíma spolu s Radou Európskej únie právne predpisy, rozhoduje o medzinárodných dohodách a prípadnom rozširovaní EÚ, hodnotí prácu Európskej komisie a žiada ju o navrhovanie právnych predpisov.

Ďalej vykonáva kontrolu inštitúcií EÚ, volí predsedu EK, pomocou hlasovania môže vysloviť nedôveru EK a tým spôsobiť jej odstúpenie, schvaľuje aj použitie prostriedkov z rozpočtu EÚ, rokuje o menovej politike s ECB, kontroluje Komisiu a Radu, skúma predložené petície, zriaďuje vyšetrovacie výbory a volebné pozorovateľské misie.

V neposlednom rade spolu s Radou EÚ zostavuje a nakoniec schvaľuje dlhodobý rozpočet pre EÚ.

Výbory

V rámci prípravnej činnosti sú poslanci rozdelení aj do 20 výborov. Jednotlivé výbory tvoria 25 až 73 europoslancov a každý z nich má aj svojho predsedu, predsedníctvo a sekretariát. Ich úlohou je vypracovať, prípadne meniť a prijímať legislatívne návrhy a iniciatívne správy. Zvažujú aj návrhy Komisie a Rady, prípadne aj vypracúvajú správy, ktoré sa neskôr predkladajú plénu.

Okrem nich môžu byť europarlamentom zriadené podvýbory a dočasné výbory, ktoré sa zaoberajú špecifickými problémami, alebo vyšetrovacie výbory, ktoré preverujú porušenia práva alebo jeho nesprávne uplatňovanie.

Ako sa schvaľujú zákony?

Europarlament spolu s Radou EÚ prijíma väčšinu zákonov EÚ. Tie sa týkajú rôznych oblastí ako napr. ochrana spotrebiteľov, prisťahovalectvo, ekonomika, doprava, energetika, životné prostredie a podobne. Legislatívne návrhy predkladá EK, ktorá ich predkladá EP, Rade EÚ, prípadne aj jednotlivým národným parlamentom.

Daný výbor vypracuje správu o návrhu, ktorý predložila Európska komisia. Potom ju schváli alebo predloží pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Europarlament zaujme svoj postoj prepracovaním a odhlasovaním na plenárnej schôdzi. Tento postup sa môže raz alebo aj viackrát opakovať podľa typu postupu a či dôjde k dohode s Radou EÚ.

Pre úplnosť treba dodať, že je nutné rozlišovať aj postupy, pri ktorých má EP a Rada EÚ v rámci legislatívnych zmien rovnaké právomoci a prípady, kedy je EP len v postavení poradcu, respektíve dáva poradenské stanovisko.

V rámci poradenskej funkcie EP sú prípady, kedy v podstate musí poskytnúť svoje stanovisko, aby návrh nadobudol zákonnú platnosť.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4.5
Hlasované: 14 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.