Ako funguje Európsky parlament?

Miroslav Homola | rubrika: Článok | 10. 4. 2019
Európsky parlament je jednou z najdôležitejších inštitúcií Európskej únie. Na jeho čele stojí od roku 2017 Antonio Tajani.
Ako funguje Európsky parlament?

Zdroj: Shutterstock

Zákonodarný orgán EÚ

Európsky parlament vznikol v roku 1952. Vtedy sa však nazýval ako spoločné zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele. Európskym parlamentom ho nazývame od roku 1962. Prvé priame voľby do Európskeho parlamentu prebehli až v roku 1979. Posledné voľby sa konali v máji 2014.

Europarlament je v podstate zákonodarný orgán Európskej únie s rozpočtovou, legislatívnou a kontrolnou zodpovednosťou. Momentálne zastupuje záujmy vyše 500 miliónov obyvateľov, ktorí žijú na území krajín EÚ. Obsadenie europarlamentu sa mení, respektíve volí každých 5 rokov.

Jeho činnosť a všetky parlamentné dokumenty sa prekladajú do 24 úradných jazykov krajín EÚ. Každý europoslanec má právo vyjadrovať sa v úradnom jazyku podľa vlastného výberu.

Úradné jazyky EÚ: francúzština, holandčina, nemčina, taliančina, angličtina, dánčina, gréčtina, portugalčina, španielčina, fínčina, švédčina, čeština, estónčina, litovčina, lotyština, maďarčina, maltčina, poľština, slovenčina, slovinčina, bulharčina, írčina, rumunčina, chorvátčina

 

3 sídla

Oficiálnym sídlom Európskeho parlamentu je Štrasburg. V priebehu jedného mesiaca sa tam koná 12 plenárnych zasadnutí a zasadnutia o rozpočte.

Druhé sídlo je v Bruseli. Aj na tejto pôde sa konajú dodatočné plenárne schôdze, no predovšetkým je to miesto, kde zasadajú jednotlivé výbory Európskeho parlamentu.

Tretie sídlo sa nachádza v Luxembursku, kde pôsobí generálny sekretariát Európskeho parlamentu.

Europoslanci a predseda EP

EP má momentálne 750 europoslancov (13 slovenských) a predsedu (spolu 751), ktorým je od roku 2017 Antonio Tajani. Počet poslancov z každej krajiny sa zhruba určuje podľa počtu jej obyvateľov, respektíve ho na základe iniciatívy určí EP a s jeho súhlasom Európska rada. Avšak, žiadna krajina nemôže mať menej ako 6 a viac ako 96 poslancov v EP.

Predseda EP sa volí na polovicu funkčného obdobia europoslancov, čiže na 2,5 roka s možnosťou znovuzvolenia. Vo svojej funkcii reprezentuje EP navonok, ale aj voči iným orgánom EÚ. Okrem toho zabezpečuje riadne fungovanie pravidiel EP, dohliada aj na rôzne činnosti a výbory parlamentu. Europarlamentom prijatý rozpočet sa stáva platným až po podpise jeho predsedu.

Keďže sa počítalo s tým, že Spojené kráľovstvo vystúpi z EÚ na konci marca, do tohtoročných volieb bolo určených 705 poslaneckých miest. Slovensko by malo obsadiť 14 z nich. Brexit však stále neprebehol a je tak otázne, či sa Británia nakoniec nezúčastní eurovolieb.

Politické skupiny

Jednotlivý poslanci sa následne po zvolení združujú do skupín podľa politickej príslušnosti. Na vytvorenie skupiny je potrebných 25 poslancov v zastúpení aspoň 1/4 členských štátov. Jednotlivé skupiny majú svoju vnútornú hierarchiu, čiže si volia svojho predsedu alebo dvoch spolupredsedov, predsedníctvo a sekretariát.

Tieto skupiny fungujú v podstate ako politické strany v NR SR, pred hlasovaním v pléne skúmajú správy, ktoré vypracovali parlamentné výbory a môžu k nim predložiť pozmeňujúce návrhy. Poslanci, ktorí nepatria do žiadnej skupiny sa označujú za nezaradených europoslancov. Členstvo vo viacerých skupinách je zakázané.

EP má momentálne 8 politických skupín:

  • Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov)
  • Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente
  • Európski konzervatívci a reformisti
  • Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu
  • Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice - Severskej zelenej ľavice
  • Skupina zelených/Európska slobodná aliancia
  • Skupina Európa slobody a priamej demokracie 
  • Skupina Európa národov a slobody

Aké sú úlohy Európskeho parlamentu

Europarlament má v podstate legislatívnu, rozpočtovú a kontrolnú zodpovednosť. Od toho sa odvíjajú aj jeho tri základné úlohy. V rámci legislatívnej zodpovednosti prijíma spolu s Radou Európskej únie právne predpisy, rozhoduje o medzinárodných dohodách a prípadnom rozširovaní EÚ, hodnotí prácu Európskej komisie a žiada ju o navrhovanie právnych predpisov.

Ďalej vykonáva kontrolu inštitúcií EÚ, volí predsedu EK, pomocou hlasovania môže vysloviť nedôveru EK a tým spôsobiť jej odstúpenie, schvaľuje aj použitie prostriedkov z rozpočtu EÚ, rokuje o menovej politike s ECB, kontroluje Komisiu a Radu, skúma predložené petície, zriaďuje vyšetrovacie výbory a volebné pozorovateľské misie.

V neposlednom rade spolu s Radou EÚ zostavuje a nakoniec schvaľuje dlhodobý rozpočet pre EÚ.

Výbory

V rámci prípravnej činnosti sú poslanci rozdelení aj do 20 výborov. Jednotlivé výbory tvoria 25 až 73 europoslancov a každý z nich má aj svojho predsedu, predsedníctvo a sekretariát. Ich úlohou je vypracovať, prípadne meniť a prijímať legislatívne návrhy a iniciatívne správy. Zvažujú aj návrhy Komisie a Rady, prípadne aj vypracúvajú správy, ktoré sa neskôr predkladajú plénu.

Okrem nich môžu byť europarlamentom zriadené podvýbory a dočasné výbory, ktoré sa zaoberajú špecifickými problémami, alebo vyšetrovacie výbory, ktoré preverujú porušenia práva alebo jeho nesprávne uplatňovanie.

Ako sa schvaľujú zákony?

Europarlament spolu s Radou EÚ prijíma väčšinu zákonov EÚ. Tie sa týkajú rôznych oblastí ako napr. ochrana spotrebiteľov, prisťahovalectvo, ekonomika, doprava, energetika, životné prostredie a podobne. Legislatívne návrhy predkladá EK, ktorá ich predkladá EP, Rade EÚ, prípadne aj jednotlivým národným parlamentom.

Daný výbor vypracuje správu o návrhu, ktorý predložila Európska komisia. Potom ju schváli alebo predloží pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Europarlament zaujme svoj postoj prepracovaním a odhlasovaním na plenárnej schôdzi. Tento postup sa môže raz alebo aj viackrát opakovať podľa typu postupu a či dôjde k dohode s Radou EÚ.

Pre úplnosť treba dodať, že je nutné rozlišovať aj postupy, pri ktorých má EP a Rada EÚ v rámci legislatívnych zmien rovnaké právomoci a prípady, kedy je EP len v postavení poradcu, respektíve dáva poradenské stanovisko.

V rámci poradenskej funkcie EP sú prípady, kedy v podstate musí poskytnúť svoje stanovisko, aby návrh nadobudol zákonnú platnosť.

Anketa

Chodíte voliť v eurovoľbách?

Miroslav Homola

Autor článku Miroslav Homola

Miroslav Homola písal pre denník Finance.sk od roku 2017 do 2019. Ďalšie články autora.

Experti na granty a dotácie

Viac informácii

Získajte neobmedzený prístup do najväčšej databázy grantov a dotácií na Slovensku. Nájdite ten správny grant pre vašu firmu.

Daňové priznanie online

Kompletné daňové priznanie online za 15 minút a 19,90 eur.

DníHodínMinútSekúnd

Pokiaľ chcete riešiť dane po stare, máme pre vás chytré formuláre.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

+14
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

Služby katastra budú drahšie: Čo sa oplatí stihnúť do apríla?

28. 3. 2024 | Marek Mittaš

Služby katastra budú drahšie: Čo sa oplatí stihnúť do apríla?

Minulý rok vláda informovala o tom, že v štátnom rozpočte chýbajú peniaze. Tento problém vyriešila tzv. konsolidačným balíčkom, ktorého súčasťou boli rôzne zmeny. Niektoré z nich začali... celý článok

Najbohatší ľudia v roku 2023

21. 3. 2024 | Marek Mittaš

Najbohatší ľudia v roku 2023

Rebríček najbohatších ľudí za rok 2023 príliš neprekvapil. Prvú desiatku obsadili stálice ako Elon Musk, Jeff Bezos či Warren Buffett, pričom úplne prvé miesto si uchmatol Francúz Bernard... celý článok

Žijeme na dlh: Ako je svet zadlžený a aké sú riešenia?

7. 3. 2024 | Marek Mittaš

Žijeme na dlh: Ako je svet zadlžený a aké sú riešenia?

Keď hovoríme o dlhoch, obvykle spomíname ten, ktorý má naša krajina. Pravdou však je, že nie sme jediní, ktorí musia niečo splácať. V skutočnosti je celý svet zadlžený, pričom suma... celý článok

Dobré správy na začiatok roka: Slováci sú bohatší. Kde leží najviac peňazí?

17. 1. 2024 | Redakcia

Dobré správy na začiatok roka: Slováci sú bohatší. Kde leží najviac peňazí?

Podľa najnovších štatistík sa majetok Slovákov zvýšil až trojnásobne, napriek tomu, že patríme medzi investične konzervatívne krajiny. Kde sa nachádza väčšina našich úspor a aké chyby... celý článok

Čo sa všetko mení v roku 2024 pre bežných ľudí?

10. 1. 2024 | Redakcia

Čo sa všetko mení v roku 2024 pre bežných ľudí?

S príchodom nového roka zvyčajne prichádza viacero noviniek spojených s minimálnou mzdou, daňami a rôznymi dávkami. Ako bude vyzerať rok 2024 v číslach a čo všetko sa zmení? Pripravili... celý článok