Viete si predstaviť, že by na Slovensku bola zavedená povinná volebná účasť?

17.04.2019 | Miroslav Homola, Finance.sk
Voľby


Niektoré štáty EÚ majú zavedenú povinnú účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu. Na Slovensku sa takáto zmena zatiaľ nechystá.


Volebná účasť

Každých päť rokov si všetky členské krajiny EÚ volia svojich poslancov do Európskeho parlamentu. Slovensko má túto možnosť od roku 2004, kedy sme sa oficiálne stali súčasťou únie. Aj napriek pomerne veľkej dôležitosti týchto volieb, pre väčšinu Slovákov nie sú moc atraktívne. Toto tvrdenie je podložené rebríčkom priemernej volebnej účasti, v ktorom sa Slovensko umiestnilo na poslednom mieste.

 

O niečo lepšie je na tom susedná Česká republika, ktorá obsadila druhé miesto od konca. Trojicu najhorších uzatvára Poľsko. V rámci V4 je v týchto voľbách najsvedomitejšou krajinou náš južný sused - Maďarsko. Ich priemerná volebná účasť v eurovoľbách je 29 %.

Prvému miestu dominuje Belgicko, kde chodí k volebným urnám v priemere 89,6 % oprávnených voličov. Druhú priečku si drží Luxembursko s bilanciou 85,6 %. Trojicu najlepších uzatvára Malta. Prvým dvom štátom však k vysokej volebnej účasti nemusela pomôcť len občianska zodpovednosť obyvateľov.

Povinnosť voliť

V niektorých členských štátoch EÚ je totiž volebná účasť povinná. V tomto bode je však nutné rozlišovať, kde sa porušenie tejto povinnosti aj reálne pokutuje. To v podstate znamená, že tieto krajiny síce majú platné zákony, ktoré hovoria o povinnej volebnej účasti, ale ich porušenie netrestajú, respektíve povinnosť voliť nepresadzujú. Druhou kategóriou sú krajiny, kde je povinnosť ukotvená v legislatíve a reálne sa presadzuje. Poslednou sú štáty, ktoré sa rozhodli, že zákonom stanovenú povinnosť zúčastniť sa volieb jednoducho zrušia.

Volebná účasť krajín vo voľbách do Európskeho parlamentu

Zdroj: idea.int

Názorným príkladom poslednej menovanej kategórie je Cyprus, kde zrušili povinnosť voliť len v roku 2017. Podobné volebné zákony boli už dávnejšie zrušené aj v Španielsku, Rakúsku, Holandsku či Taliansku. Legislatívne zavedená povinnosť voliť stále platí napríklad v Belgicku a Grécku. Tieto krajiny však spadajú práve do prvej kategórie, a teda majú zavedenú povinnosť voliť, ale reálne ju nevymáhajú.

V Grécku bola neúčasť trestaná napríklad takzvanými administratívnymi sankciami, zákazom vydávania cestovného pasu, vodičského preukazu alebo dokonca pracovného povolenia. Tieto sankcie boli úradne zrušené v roku 2000. V Belgicku bola povinná účasť zavedená zákonom už v roku 1894, ktorá platila pre mužov a od roku 1949 už aj pre ženy.

Povinnosť sa vzťahuje na občanov od 18 rokov, ktorí majú právo voliť. Neúčasť by mala byť relevantne ospravedlnená. Nevoličom okrem iného hrozí aj to, že bude pre nich ťažké zamestnať sa v štátnom sektore. Podľa zákona môže minister spravodlivosti udeliť prvej neúčasti voliča pokutu od 30 do 60 eur. Keďže sa povinnosť nevymáha, túto pokutu od roku 2003 nikto nedostal.

Jedinou krajinou Európskej únie, ktorá má povinnosť legislatívne zavedenú a reálne ju aj presadzuje, je Luxembursko. Ako sme už spomenuli, tejto krajine patrí aj druhá najvyššia priemerná volebná účasť v eurovoľbách. Zákon, ktorý sa týka volieb hovorí o tom, že voliť musí každý občan od 18 do 75 rokov, ktorý má právo voliť. Pre občanov nad maximálnou vekovou hranicou je účasť dobrovoľná. Aj v tomto prípade hrozia pokuty a neúčasť voliča musí byť relevantne odôvodnená.

Výhody vs. nevýhody

Možnosť občana slobodne voliť je jedným z výdobytkov demokracie. Už niekoľko desaťročí sa však diskutuje aj o výhodách a nevýhodách povinnej volebnej účasti. Existuje nespočetné množstvo názorov, ktoré ju kritizujú či obhajujú. Najčastejšie opakovaným pozitívom povinnej účasti je tvrdenie, že výsledky akýchkoľvek volieb sú legitímnejšie, ak v nich hlasuje čo najviac oprávnených voličov. Medzi výhody určite môžeme zaradiť aj vyššiu politickú vzdelanosť bežných ľudí, zvolenie svojho zástupcu v politickom živote a v neposlednom rade aj menšie výdavky na predvolebnú kampaň.

Kritici takejto povinnosti hovoria o kroku, ktorý ide proti slobode a demokracii. Možnosť voliť by podľa nich mala byť dobrovoľná, pretože aj neúčasť pri hlasovaní v akýchkoľvek voľbách je vyjadrením istého postoja. Ak by boli občania nútení zúčastniť sa volieb nejakým zákonom, mohlo by sa tiež stávať, že v schránke budú odovzdané znehodnotené alebo prázdne hlasovacie lístky, prípadne budú niektorí voliči hlasovať úplne náhodne.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4.5
Hlasované: 15 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.