Koniec platieb v hotovosti? Polovica európskych firiem hovorí, že najskôr o 10 rokov

Rozsah využívania elektronických možností platieb sa v jednotlivých krajinách odlišuje, no celkovo možno hovoriť o neustálom zvyšovaní. Odlišujú sa však názory spoločností na to, kedy ich krajina prejde plne na bezhotovostné platby. Vyplýva to z Európskeho platobného reportu (EPR) 2019, ktorý nedávno zverejnila spoločnosť Intrum.

Polovica za, polovica proti

Z dlhodobejšieho horizontu je to ešte zaujímavejšie. Polovica európskych spoločností si myslí, že do 10 rokov budeme mať bezhotovostnú spoločnosť a polovica sa myslí, že sa tak nikdy nestane.

Hoci predsa len tých, ktorí si myslia, že hotovosť má stále svoju budúcnosť, je o 4% menej ako zástancov bezhotovostnej spoločnosti. Najväčší podiel tých, ktorí si myslia, že u nich nastane bezhotovostná spoločnosť už v priebehu dvoch rokov je práve v Bosne a Hercegovine a v Chorvátsku.

Severské krajiny skôr inklinujú k bezhotovostnej spoločnosti, kým východná Európa si viacej myslí, že sa tak nestane. Ale rozdiel je len 8% bodov. Rozdiely v odpovediach závisia aj od veľkosti spoločnosti. V celoeurópskom priemer veľké a nadnárodné korporácie skôr predpokladajú nástup bezhotovostnej spoločnosti (60% do piatich rokov) ako malé a stredné podniky (48%). Na Slovensku je to naopak. Menšie podniky majú skôr tendenciu predpokladať spoločnosť bez hotovosti, ale v oboch prípadoch väčšina z nich nepredpokladá, že by k tomu naozaj došlo.

Zdroj: Shutterstock

Graf nižšie znázorňuje všetky odpovede za všetky sledované krajiny na otázku: Kedy sa podľa vás stane vaša krajina bezhotovostnou?

Zdroj: Intrum

Slovenské firmy pesimistickejšie

Slovenskí podnikatelia neveria, že v blízkej budúcnosti nastane bezhotovostná spoločnosť. Až 71% tvrdí, že sa tak nikdy nestane. Ale máme tu aj 12% firiem, ktoré si myslia, že sa tak stane v priebehu 5 rokov.

„Podobné výsledky sme zaznamenali aj pre jednotlivé krajiny bývalej V4 a Rakúska,“ píše sa v reporte. Jeho tvorcovia ďalej dodávajú, že jedine Poľsko trochu viac inklinuje k bezhotovostnej spoločnosti, ale aj tam je to stále viac ako polovica firiem (55%), ktoré vôbec nepredpokladajú nástup spoločnosti bez hotovosti.

Recesia a koniec hotovosti idú ruka v ruke

Prieskum odhalil istú závislosť medzi názormi respondentov, ktorí inklinujú k bezhotovostnej spoločnosti a nastávajúcou recesiou. Zdá sa, akoby recesia a bezhotovostná spoločnosť išli ruka v ruke.

Až na tri výnimky (Dánsko, Írsko a Srbsko) vo všetkých sledovaných krajinách platí, že o čo viac respondentov si myslí, že ich krajina už je v recesii alebo recesia u nich nastane v priebehu dvoch rokov, o to viacej si ich aj myslí, že v ich krajine nastane bezhotovostná spoločnosť.

Obdobne to platí aj v súvislosti s výškou ročných odpísaných príjmov, ktoré môžu indikovať hospodársky pokles. Krajiny s najvyšším podielom nevymožiteľných pohľadávok (Rumunsko 6,4%, Bosna a Hercegovina 5% a Grécko 4,1%) v pomere k ich ročnému obratu majú aj najväčší podiel respondentov, ktorí tvrdia, že sú v recesii a tých, ktorí tvrdia, že u nich nastane bezhotovostná spoločnosť (Grécko 67%, Rumunsko 63% a Bosna a Hercegovina 57%).

Výnimkou je v tomto prípade napr. Švédsko, ktoré patrí medzi krajiny s najnižším podielom odpísaných pohľadávok (1%). Avšak až 59% švédskych firiem si myslí, že u nich nastane recesia do 2 rokov a aj rovnaký podiel očakáva bezhotovostnú spoločnosť do 10 rokov.

Švédsko je krajina s veľmi vyspelým trhom správy pohľadávok. Toto však celkovo platí o severských krajinách, kde spoločnosti postupujú pohľadávky na vymáhanie profesionálnym inkasným agentúram už po 30 až 38 dňoch, čo výrazne zvyšuje šancu na ich úhradu.

Graf znázorňuje porovnanie odpovedí v jednotlivých európskych krajinách - vzťah medzi odpísaným ročným obratom, nástupom recesie a bezhotovostnej spoločnosti.

*Pozn. pri Taliansku nie je k dispozícii údaj o výške odpísaných ročných príjmoch.

Zdroj: Intrum

Východná Európa straší kyberútokmi

Krajiny východnej Európy tvrdia, že bezhotovostná spoločnosť prináša so sebou

zvýšené riziko kybernetických útokov. Spoločnosť Intrum zaujímal názor respondentov, ako vnímajú následky bezhotovostnej spoločnosti v jednotlivých oblastiach ich podnikania. V priemere si polovica firiem myslí, že

by to nemalo žiaden vplyv na ich podnikanie. Jedinou oblasťou, kde sme zaznamenali vysoké riziko je oblasť kyber útokov. 53% firiem si myslí, že by boli vystavené vyššiemu vplyvu kybernetických útokov.

Menej hotovosti, menej konzumu?

Na Balkáne si až 67% firiem myslí, že bezhotovostná spoločnosť by priniesla zníženie spotreby. Až 78% si dokonca myslí, že by došlo u nich ku strate zákazníkov.

Naopak severské krajiny si myslia, že by to nemalo žiaden resp. len minimálny vplyv na spotrebu zákazníkov. Prekvapením je Nemecko. Takmer polovica nemeckých firiem, si myslí, že bezhotovostná spoločnosť by výrazne ovplyvnila spotrebu a priniesla by pokles konzumácie tovarov a služieb. 41% vníma možnosť straty zákazníkov. Väčšina slovenských firiem si myslí, že by to na tieto oblasti vplyv nemalo.

O Európskom platobnom reporte (EPR) 2019 spoločnosti Intrum

Európsky platobný report vychádza z prieskumu, ktorý prebiehal paralelne v 29 európskych krajinách v období marec až apríl 2019. Intrum zozbieral do tohto reportu údaje od 11 856 spoločností naprieč celou Európou, aby získal prehľad o platobnom správaní a finančnom zdraví európskych podnikov. Súbor bol robený medzi osobami, ktoré sa identifikovali ako finančný riaditeľ, vedúci pohľadávok, podnikový kontrolór a podobne.