Aj 30 rokov od nežnej revolúcie patríme k najchudobnejším Európanom?

28.11.2019 | Marek Mittaš, Finance.sk
Mzda - spravodajstvo


Na Slovensku dlhodobo rastie priemerná aj minimálna mzda. Napriek tomu za väčšinou krajín v príjmoch stále zaostávame.


Razantný nárast minimálnej mzdy nestačí

Príjmy Slovákov konštante rastú, no v porovnaní s okolitými krajinami ťaháme z hľadiska financií stále za kratší koniec. Naše príjmy sú v porovnaní s okolím stále nízke a to je najväčší dôvod, prečo Slováci patria k chudobnejším bratom Európy a za odpracované hodiny si toho môžu kúpiť menej ako naši susedia. Dokonca v niektorých prípadoch nielen menej ako v časoch slovenskej koruny, ale aj v časoch socializmu.

Znie to ako niečo neuveriteľné, ale ešte v roku 2000 bola minimálna mzda na Slovensku len 146 eur. Každoročne rástla, až sa v roku 2019 dostala na hranicu 520 eur. Nárast za 19 rokov sa zdá dosť rýchly a súčasná minimálna mzda je podstatne vyššou, s akou sme vstupovali do nového milénia. Pravda je však taká, že hoci nie je malá, v porovnaní o statnými krajinami v západnej Európe sa Slováci nemajú tak dobre, ako by sa mohli.

Výška minimálnej mzdy je navyše uvádzaná v hrubom, čo po odrátaní daní a odvodov okreše príjem v čistom na úroveň  430 eur.  Na Slovensku pritom poberá minimálnu mzdu 4 % Slovákov, čo predstavuje približne 217-tisíc ľudí.

Prosperity Report, ktorú spracoval britský Legatum Institute v spolupráci s bankovou skupinou Erste rozmenil tieto čísla na drobné. Pre Slovákov z toho nevyšli vôbec lichotivé závery.

Slovensko totiž podľa tejto analýzy patrí k druhej najchudobnejšej skupine krajín, v ktorých sa minimálna hodinová mzda pohybuje v rozmedzí 2,50 až 5 eur. U nás je to 2,99 eur. Aj v susednom Česku je to už 3,10 eur.  Nemci majú garantovanú minimálnu hodinovú mzdu  na úrovni 9,19 eur, Francúzi 10,03 eur a Rakúšania 18 eur. Vôbec najbohatší sú podľa tohto ukazovateľa Fíni, ktorí za hodinu zarobia minimálne 22 eur.

Pri pohľade na priemernú mzdu Slovenska sú čísla lepšie, no ani v tomto prípade nepatríme k lídrom Európy. Štatistický úrad uvádza, že priemerná nominálna mzda v 2. štvrťroku 2019 dosiahla hodnotu 1 101 eur a v porovnaní s 2. štvrťrokom predchádzajúceho roka sa zvýšila o 9,7 %. Na okolité krajiny to nestačí.

„Stále sa nedarí dohnať západnú Európu čo do výšky platov. Priemerná výška miezd dosahuje iba 25-40 percent miezd vyplácaných v Nemecku,“ hovorí Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Platovo tak ostávame na chvoste vyspelej Európy.

Tip: Vypočítajte si výšky čistej mzdy na našej mzdovej kalkulačke

Príjmy Slovákov a Čechov

Zdroj: Shutterstock

Za socializmu nebolo lepšie

Tridsaťročné výročie pádu socializmu na Slovensku vytvára priestor aj na nostalgické spomienky a niektorí dodnes tvrdia, že za socializmu bolo lepšie. Pravdu odhaľujú analytické dáta.

Podľa analýz Poštovej banky vyplýva, že počas tridsiatich rokov vzrástli mzdy zhruba 9 – násobne, avšak nie sme 9-krát bohatší. Pri reálnom porovnaní je nutné  brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia zvýšili 7 až 8 – násobne.

Lepší pohľad na zmenu našich príjmov prináša nominálnych miezd očistených o infláciu. Podľa Poštovej banky sa prvýkrát od revolúcie  Slovákom podarilo reálne zarobiť viac ako v roku 1989 až v roku 2007, a to len o necelé tri percentá.

To znamená, že v princípe až do tohto roku bolo možné povedať, že za socializmu sme sa mali lepšie. Naokolo pritom krajiny ekonomicky aj platovo rástli omnoho rýchlejšie.

„Na druhej strane potraviny nás v súčasnosti vychádzajú lacnejšie ako pred revolúciou. Na nákup drvivej väčšiny potravín totiž Slováci musia v súčasnosti odpracovať kratší čas ako v roku 1989,“ hovorí Jana Glasová analytička Poštovej banky.

Okrem množstva zmien v cenách potravín, či energií sa však jedna vec zmenila výrazne v náš neprospech. Nehnuteľnosti.

„Kým do roku 1989 sa byty prideľovali vo veľkej miere zdarma alebo stáli v rozmedzí 20 až 40 tisíc Kčs, v súčasnosti ich cenu počítame v desiatkach či stovkách tisíc eur. Na kúpu bytu či domu preto dnes musíme pracovať oveľa dlhšie ako pred revolúciou a nehnuteľnosti patria medzi statky, ktoré najvýraznejšie zdraželi,“ hovorí Glasová.

 

Horšie výsledky aj v porovnaní s Českom

Hoci sme v sovietskom bloku boli spoločne s Českou republikou, dnes majú pred nami náskok. Netýka sa to len vyššej minimálnej a priemernej mzdy, ale aj životnej úrovne.

Z priemerného platu si napríklad Česi dokážu kúpiť o 36 % viac základných potravín viac ako Slováci. Výnimkou je len biele pečivo, ktorého si dnes Slováci kúpia viac ako obyvatelia Českej republiky. Na druhej strane Slováci si zase môžu dovoliť viac základných služieb. Údaje vyplývajú z novembrovej analýzy spoločnosti TopForex a Centra ekonomických a trhových analýz (CETA).

Avšak nie je dôvod na úplnú skepsu, keďže so susednou krajinou sme ani v jednom štáte nemali rovnaké podmienky a štartovali sme z horšej východiskovej pozície.

"Slovensko bolo pred rozdelením v priemere chudobnejšie, a tento stav pretrváva aj dnes, aj keď sa na Česko dlhodobo doťahuje," uviedol k výsledkom analýzy Matěj Homola, výkonný riaditeľ TopForex, a dodal: "Štruktúra výdavkov u oboch krajín je dnes takmer rovnaká. Od roku 1989 výrazne klesli náklady na potraviny a spotrebný tovar, naopak oveľa drahšie sú služby. Prijatie eura na Slovensku na tento vývoj nemalo vplyv."

Slováci stále zaostávajú nielen za krajinami ako Rakúsko, či Nemecko, ktoré patria k svetlým príkladom ekonomického rozvoja, ale v mnohých veciach aj za Českou republikou. Či sa tento obraz našej krajiny podarí zmeniť, ostáva otázkou. Tridsať rokov nám na to zatiaľ nestačilo.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4
Hlasované: 7 krát 5 0.5


Články zo sekcie: Mzda - spravodajstvo



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.