Dedičské konanie krok za krokom

1. Krok: začatie dedičského konania

Dedičské konanie súd začína aj bez návrhu. Urobí tak po doručení oznámenia o úmrtí poručiteľa od matričného úradu. Konanie však môžete iniciovať aj sami, a to podaním návrhu, z ktorého bude zjavné, že ako dedič žiadate prejednať dedičstvo po poručiteľovi. Návrh na začatie konania sa podáva na súd, v ktoré obvode mal poručiteľ v čase smrti trvalý pobyt. Ak podľa trvalého pobytu príslušnosť nemožno určiť, podá sa návrh na súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok poručiteľa; pokiaľ nie je daná príslušnosť ani podľa tohto kritéria, rieši dedičstvo súd, v ktorého obvode poručiteľ zomrel.

2. Krok: poverenie notára súdom

Súd na konanie o dedičstve poverí notára, ktorý v ňom následne koná a rozhoduje. Poveruje sa vždy notár so sídlom v obvode súdu, a to rovnomerne podľa rozvrhu práce, ktorý na návrh Notárskej komory každoročne vydáva predseda okresného súdu. Konkrétneho notára, ktorý bude dedičské konanie riešiť, si teda dediči nemôžu  vybrať.

3. Krok: Zisťovanie okruhu dedičov, majetku a dlhov

Notár v prvom rade vykoná všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a prípadných dlhov. Prednostne skontroluje Notársky centrálny register závetov, v ktorom sa môže nachádzať nielen testament poručiteľa, ale napríklad aj listina o vydedení. Skúma aj potrebu tzv. neodkladných úkonov, ktoré podľa okolností môžu spočívať v zabezpečení dedičstva (napr. uložením vecí do notárskej úschovy či zákaze výplaty peňažných prostriedkov z účtu alebo z vkladnej knižky poručiteľa), vykonaní súpisu dedičstva, zverení vecí osobnej potreby manželovi poručiteľa či inému členovi domácnosti a tiež v predaji vecí, ktoré sa nedajú uschovať bez nebezpečenstva vzniku škody alebo nepomerných nákladov.

Ak je to potrebné, ustanoví sa aj správca dedičstva. Tento je povinný vykonávať úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva (napr. podniku, ktorý poručiteľ zanechal). Funkciu správcu vykonávajú najmä súdom určení dedičia či iné osoby blízke poručiteľovi. Za správcu možno ustanoviť len toho, kto s tým súhlasí.

4. Krok: Rozhodnutie o ďalšom priebehu konania podľa stavu majetku a dlhov

V nadväznosti na posúdenie stavu zanechaného majetku môže dedičské konanie pokračovať troma spôsobmi:
    1. Ak poručiteľ nijaký majetok nezanechal, súd konanie zastaví.
    2. Ak poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty alebo ak nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb a konanie o dedičstve zastaviť. V prípade, že s týmto postupom obstarávateľ pohrebu nesúhlasí alebo ak je sporné, kto sa vlastne o pohreb postaral, prejedná súd aj majetok nepatrnej hodnoty ako dedičstvo.
    3. Pokiaľ súd nepostupuje vyššie uvedeným spôsobom (t.j. predovšetkým vtedy, ak poručiteľ zanechal hodnotnejší majetok), upovedomí osoby, o ktorých sa na základe zistených skutočností dôvodne domnieva, že budú dediť, o ich dedičskom práve. Poučí ich, že dedičstvo možno do 1 mesiaca od doručenia upovedomenia odmietnuť a o náležitostiach a následkoch odmietnutia.

Tip: Výživné sa neplatí len deťom - kto vás oň ešte môže žiadať?

Zdroj: Shutterstock

5. Krok: Riešenie sporov o dedičské právo a bezpodielového spoluvlastníctva manželov

Pred samotným rozhodnutím o nadobudnutí dedičstva sa musia doriešiť prípadné spory o dedičské právo (ide napr. o spory o platnosť závetu apod.). Ak rozhodnutie sporu závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd rozhodne, s kým bude ďalej konať a komu naopak účasť v konaní o dedičstve ukončuje. Pokiaľ však rozhodnutie o dedičskom práve záleží od zistenia sporných skutočností (napr. či poručiteľ v dobe vyhotovenia závetu netrpel duševnou poruchou, ktorá neumožňovala jeho platné spísanie), pokúsi sa súd najskôr o zmier; ak neuspeje, odkáže toho z dedičov, ktorého práva sa javí ako menej pravdepodobné, aby vo veci podal samostatnú žalobu. Na jej podanie spravidla určí lehotu v trvaní jedného mesiaca. Po právoplatnom rozhodnutí o žalobe sa následne pokračuje v dedičskom konaní s víťazom sporu. Okrem sporov o dedičské právo sa dedičské konanie môže predĺžiť aj v dôsledku vyporiadavania bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalého manžela. Toto môže byť vyporiadané aj dohodou medzi manželom poručiteľa a dedičmi; ak k dohode nedôjde, musí o vyporiadaní opäť rozhodnúť súd.

6. Krok: Vyporiadanie majetku a dlhov

Po objasnení stavu majetku a dlhov môžete ako dedič požadovať, aby súd veriteľov poručiteľa vyzval na oznámenie ich pohľadávok voči poručiteľovi v stanovenej lehote. Táto nesmie byť kratšia, než 1 mesiac. Ak sa zistí, že dedičstvo je predlžené, môžete ho veriteľom po dohode prenechať na úhradu dlhov. V prípade, že k dohode nedôjde, môže súd aj bez návrhu nariadiť likvidáciu dedičstva. V nej sa poručiteľov majetok speňaží a výťažok speňaženia sa rozdelí veriteľom na uspokojenie ich pohľadávok. Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov.

7. Krok: Rozhodnutie o dedičstve

V prípade, že poručiteľ zanechal aspoň nejaký majetok, končí sa dedičské konanie spravidla právoplatným uznesením o dedičstve. Jeho výsledkom môže byť podľa konkrétnej situácie:

    1. Potvrdenie nadobudnutia dedičstva jedinému dedičovi,
    2. Potvrdenie, že dedičstvo pripadlo štátu,
    3. Schválenie dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva,
    4. Schválenie dohody dedičov a veriteľov o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
    5. Potvrdenie nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi dedičmi nedôjde k dohode, alebo vykonanie vyporiadania medzi dedičmi a rozhodnutie o tom, čo ktorý z nich nadobudol,
    6. Neschválenie dohody o vyporiadaní dedičstva a potvrdenie nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykonanie vyporiadania medzi dedičmi a rozhodnutie o tom, čo ktorý z nich nadobudol.