Od zimy do jari: takto sa na Slovensku oslavujú fašiangy

21.02.2020 | Roland Regely, Finance.sk
Ekonomika,EU - spravodajstvo


Aj keď ide o pomerne pochmúrne obdobie spojené s chladným počasím, na Slovensku oslavujeme fašiangy veselo a tradične.


Obdobie od Troch kráľov až po tzv. Popolcovú stredu sa na Slovensku volá fašiangy. Toto obdobie je spojené s množstvom plesov, zábavy a veselíc po ktorých nasleduje štyridsaťdňový pôst. V mnohých kútoch Slovenska tak v období lyžovačky či jarných prázdnin zažijete tanečné zábavy, fašiangové sprievody, karnevaly či zabíjačky. Je to spomienka na dávne časy, kedy sa ľud tešil z nového roka a tiež zásob, ktoré si počas minulého roka nahromadil. Zároveň je to oslava konca zimy.

Fašiangy sú podľa etnológov jeden z najpopulárnejších slovenských sviatkov tiež preto, že ľudia majú pozitívne sviatky plné zábavy v láske a vnímajú ich tiež ako dobre strávený čias počas studených mesiacov v roku. O veselosti tohto sviatku svedčia aj tradičné verše, ktoré sa učia slovenské deti už v útlom veku:

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožuška zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

Kedy sú fašiangy?

Nedá sa to presne povedať. Termín fašiangov je pohyblivý, riadi sa Veľkou nocou, ktorej predchádza 40-dňový pôst. Ten v 4. storočí zaviedla cirkev, aby zabránila pohanským zvykom. Z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používalo na obdobie pôstu označenie mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). 

Popolcová streda vychádza v roku 2020 na dátum 26. februára.

 

sviatky a fašiangy v roku 2020

Zdroj: Shutterstock

V každom kúte inak a predsa rovnako

Ak si myslíte, že fašiangy sú kresťanský sviatok, mýlite sa. Tradícia fašiangových zvykov siaha do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov. Spája v sebe tradície, ktoré súviseli pravdepodobne s vyháňaním zimy, smrti a príchodom jari.

Inú formu však získali fašiangy po prijatí kresťanstva. V súčasnosti ide skôr o zábavu, ale v minulosti mali masky rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie. Na začiatku 20. storočia k týmto maskovým tradíciám pribudol aj vojak so šabľou, na ktorú napichovali gazdiné rôzne potravinové podarúnky. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač.

A aj keď sa po Slovensku fašiangy oslavujú v rôznych podobách, čosi majú spoločné. Podstatou sú veselice, maškarády, tance za dobrú úrodu, nahováračky. Neodmysliteľným doplnkom fašiangov je hojnosť dobrého jedla a nápojov. Tradične vám v domácnostiach počas fašiangov ponúknu sladké pečivo ako šišky či fánky - niekde nazývané i krapne alebo pampúchy.

Veľkou súčasťou fašiangových zábav a hier po celom Slovensku sú sprievody masiek, kôň, koza, medveď a tiež znetvorené postavy mužov a žien. Tieto postavy mužov v niektorých obciach a dedinách strašia po dedine deti – majú podlhovastú hlavu vystrúhanú z dreva a kožuch z ovčej kože.

Na Liptove sa napríklad varí praženica, na ktorú potom pozývajú ľudí z celej dediny. Pre Kežmarok je zase typické kúpanie v studenej a potom v teplej vode.

Kedy a ako končia fašiangy?

Oslavy fašiangov sa na mnohých miestach Slovenska udržali dodnes. Niekde sú z nich plesy a bály, inde sa stále nesú v tradičnom folklórnom duchu. Takmer vždy však tieto oslavy končia bujarou večernou zábavou.

Toto veselé obdobie končí 40-dňovým pôstom. Na poslednej fašiangovej zábave sa preto predvádza symbolické pochovávanie basy. Je to ľudová hra parodizujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je zákaz zábav počas nasledujúceho pôstu. Obdobie veľkonočného pôstu začína dňom, ktorý poznáme pod názvom Popolcová streda alebo Škaredá streda.

Tento Pôst mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Veriaci si na prijatie sviatosti v tento deň obliekali v zmysle prvokresťanských tradícií kajúci odev a posýpali sa popolom. Zvyk posýpať sa popolom pretrval dodnes, avšak už len symbolicky, kedy kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich. Odev bol ladený do smútočných farieb. Najčastejším jedlom Popolcovej stredy bola kyslá mliečna polievka. Veľkonočný pôst sa končí Veľkým piatkom.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 1 krát 5 0.5



h