Ste v karanténe kvôli koronavírusu? Ako sa to prejaví na vašej mzde

10.03.2020 | Roland Regely, Finance.sk
Mzda - spravodajstvo


Koronavírus straší svet, bežných ľudí, ale aj zamestnávateľov. Prečítajte si, na čo všetko máte nárok, ak pracujete v karanténe.


V súvislosti s celosvetovo rozširujúcim sa koronavírusom spôsobujúcim ochorenie COVID-19 prijímajú opatrenia nielen štáty, ale aj veľké korporácie, či stredné a menšie firmy. Zamestnanci sa totiž z pohľadu tohto ochorenia môžu dostať do situácií, kedy napríklad musia zostať v karanténe na infekčnom oddelení, prípadne ostávajú v domácej liečbe.

Ako sa na takéto situácie pozerá zákon z pohľadu zamestnanca i zamestnávateľa? Prinášame konkrétne príklady.

Zamestnanec sa vrátil z oblasti nakazenej koronavírusom

Ak priletíte z kritických oblastí ako napríklad Čína alebo Taliansko, nezaobídete sa bez kontroly na letisku. Je preto potrebné sledovať aktuálne pokyny a odporúčania Ministerstva zdravotníctva a orgánov ochrany verejného zdravia. 

Ak sa zamestnanec vráti napríklad z dovolenky alebo pracovnej cesty z krízovej oblasti, mal by podľa Zákonníka práce informovať zamestnávateľa o tejto skutočnosti. Zamestnávateľ je povinný vzhľadom na nutnosť predchádzaniu riziku z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vyzvať zamestnanca, aby sa podrobil vyšetreniu u lekára. Lekár následne rozhodne, či zamestnanec bude uznaný dočasne práceneschopného, ​​poprípade mu bude na základe rozhodnutia orgánu ochrany verejného zdravia nariadená karanténa či izolácia

Ak zamestnanec nemá príznaky infekčného ochorenia, zamestnávateľ ho môže aj z preventívnych dôvodov na určitú dobu nechať pracovať mimo pracoviska resp. kolektívu. Spravidla sa tak deje na obdobie dvoch týždňov, ktoré sú z pohľadu tohto ochorenia kľúčové. Zamestnávateľ môže pre tento prípad vyberať z viacerých možností, ako situáciu vyriešiť. 

Tip: Viete aká vysoká je vaša čistá mzda? A koľko vám musia pridať, aby sa to "celé" nezdanilo? Vypočítajte si rozdiely na našej mzdovej kalkulačke!

koronavírus v práci - ako zamestnávatelia riešia mzdu a pracovné povinnosti

Zdroj: Pixabay

  • Prvá možnosť: Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zamestnancom, že bude prácu dočasne vykonávať mimo pracoviska zamestnávateľa (z iného miesta - napríklad z domova teda homeoffice). Nie všetky práce však možno vykonávať z domu a takisto - nakoľko ide o dohodu, na takúto zmenu miesta výkonu práce nie je povinný druhý účastník pracovnoprávneho vzťahu pristúpiť.
  • Druhá možnosť: Zamestnávateľ vykoná presun v harmonograme rozvrhnutia smien a včas s tým oboznámi zamestnanca, tj. 14 kalendárnych dní vopred, ak sa so zamestnancom nedohodol inak.
  • Tretia možnosť: Ak je zamestnanec pripravený vykonávať pre zamestnávateľa prácu v mieste výkonu práce a zamestnávateľ mu ju nebude prideľovať, bez toho, aby zamestnanec sám mal prekážku v práci (napríklad zamestnancovi nie je nariadená karanténa, ani nie je v dočasnej pracovnej neschopnosti, ale zamestnávateľ má len určité obavy), ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa a zamestnancovi prislúcha náhrada mzdy alebo platu vo výške priemerného zárobku. Tak hovorí Zákonník práce.
  • Štvrtá možnosť: Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní dovolenky;
    • všeobecne platí, že určenú dobu čerpania dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi písomne ​​aspoň 14 dní vopred, ak sa nedohodne so zamestnancom na kratšej dobe. 

Zamestnanec sa nachádza v nariadenej karanténe

Karanténu môže naradiť iba orgán ochrany verejného zdravia a v tomto zmysle je povinný podať zamestnávateľovi na jeho žiadosť informáciu o tom, že zamestnancovi bola nariadená spomínaná karanténa.

Zákonník práce hovorí, že v prípade, že je zamestnanec v takejto karanténe, ide o prekážku v práci na strane zamestnanca, pri ktorej mu prislúcha náhrada mzdy alebo platu rovnako, ako v prípade, keď je dočasne práce neschopný. Aj o tejto prekážke v práci a predpokladanej dobe jej trvania je zamestnanec povinný zamestnávateľa uvedomiť bez zbytočného odkladu a prekážku v práci mu preukázať. 

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci po dobu karantény nariadenej podľa osobitného predpisu. Podľa zákona má zamestnanec na Slovensku právo na náhradu mzdy resp. platu od zamestnávateľa za obdobie prvých 14 kalendárnych dní. Zamestnanec musí v práci predložiť potvrdenie resp. Oznámenie o nariadení karantény, ktoré vystavuje lekár prípadne hygienik. Počas týchto dvoch týždňov nemôže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi čerpanie dovolenky. 

V prípade dočasnej práceneschopnosti má zamestnanec od zamestnávateľa nárok na náhradu príjmu vo výške:

  • 25 % z denného vymeriavacieho základu počas prvého až tretieho dňa (ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie percento);
  • 55 % z denného vymeriavacieho základu počas tretieho až desiateho dňa (ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnuté vyššie percento).

V prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, tak vyššie uvedená povinnosť zamestnávateľa zaniká a zodpovednosť za zamestnanca preberie Sociálna poisťovňa, ktorá mu bude vyplácať nemocenské dávky. Prečítajte si tiež, ako dlho môžete byť na PN.

Ak zamestnanec začal čerpať dovolenku pred tým, než mu bola nariadená karanténa, nariadením karantény sa dovolenka neprerušuje.

Ak sa zamestnanec nachádza v karanténe v cudzine a ide o štáty Európskej únie a štáty, s ktorými má Slovensko uzavretú bilaterálnu dohodu, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť jeho neprítomnosť v práci a poskytnúť mu náhradu mzdy alebo platu v čase prvých 14 kalendárnych dní karantény rovnako, ako v prípade, že je nariadená karanténa podľa zákona o ochrane verejného zdravia. 

Zamestnancovi vydajú v mieste pobytu potvrdenie o nariadenej karanténe a toto potvrdenie zamestnanec zašle svojmu zamestnávateľovi na Slovensku a zamestnávateľ mu na základe tohto potvrdenia oplatí náhradu mzdy alebo platu podľa Zákonníka práce.

Ak nejde o štáty EÚ, ani s nimi nie sú uzavreté bilaterálne dohody, potom zamestnávateľ musí

neprítomnosť zamestnanca v práci ospravedlniť aj tak. Neprítomnosť zamestnanca v práci nie je v tomto prípade zavineným porušením povinností, ktoré má zamestnanec podľa Zákonníka práce, pretože je povinný nariadenú karanténu v cudzine dodržiavať.

Zamestnanec v karanténe počas pracovnej cesty

Pracovnou cestou sa rozumie časovo obmedzené vyslanie zamestnanca zamestnávateľom k výkonu práce mimo miesta výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Počas tohto obdobia je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi náhradu výdavkov, ktoré mu vzniknú v súvislosti s výkonom práce.

Cestovné náhrady prislúchajú zamestnancovi v súlade s podmienkami pracovnej cesty určenými zamestnávateľom po celú dobu jej trvania, teda od jej počiatku až do ukončenia.

Ak je zamestnancovi vyslanému na pracovnú cestu nariadená karanténa, nie je táto skutočnosť dôvodom pre ukončenie alebo prerušenie pracovnej cesty. 

Ak je toho zamestnanec v karanténe schopný, musí podľa zákonníka práce bezodkladne informovať zamestnávateľa o zmene podmienok rozhodujúcich pre poskytovanie a výšku cestovných náhrad, tak, aby zamestnávateľ mohol prijať potrebné opatrenia (napr. zrušiť rezerváciu spiatočnej letenky alebo ubytovanie).



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 0
Hlasované: 0 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.