Veľká noc na Slovensku: aké zvyky a tradície nás preslávili vo svete?

10.04.2020 | Roland Regely, Finance.sk
Ekonomika,EU - spravodajstvo


Veľká noc spolu s Vianocami patrí na Slovensku medzi najväčšie kresťanské sviatky.


Existuje vôbec významnejší kresťanský sviatok ako Veľká noc? Veriaci tvrdia, že nie. Veľká noc resp. Veľkonočné sviatky alebo Pascha pripadajú každoročne buď na marec alebo aprílô Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Vedeli ste, že udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach? Ten židovskí veriaci oslavujú zhruba v rovnakom čase. V židovskom poňatí je pamiatkou vyslobodenia Izraelitov z egyptského otroctva, z ktorého ich vyviedol. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.

Odkedy oslavujeme Veľkú noc?

Kresťanské oslavy sviatka Veľkej noci sa ešte v Novom zákone nespomínajú, no najstarším svedectvom o Veľkej noci je zmienka v 2. storočí nášho letopočtu - homília O Pasche Melitona Sardského. Aj vďaka tomu môžeme konštatovať, že oslavy sviatka Veľkej noci sa v cirkvi objavili veľmi skoro.

Obrad tzv. sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. V 10. a 11. storočí bol už tento obrad udomácnený v mnohých oblastiach západnej Európy. 

V Učení Dvanástich apoštolov zo začiatku 3. storočia sa odporúča 1 až 2-dňový pôst (prípadne 40-hodinový pôst) pred krstom a 2 až 3-dňový pôst pred Veľkou nocou. Z tohto krátkeho pôstu sa postupne vyvinul 40-dňový pôst, ktorý odporúča veriacim už na začiatku.

 

veľkonočné sviatky 2020

Zdroj: Pixabay

Začína to 40-dňovým pôstom

Prípravou na Veľkú noc je vyššie spomínaný štyridsaťdňový pôst. Je formou pokánia nielen v kresťanstve, ale aj v iných náboženstvách. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. V tento deň majú kresťania najprísnejší pôst a zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Kňaz vytvorí popolom znak kríža na čelách veriacich so slovami: „Pamätaj, že prach si a na prach sa obrátiš“ alebo „Kajajte sa a verte v evanjelium!“

Pôstne obdobie trvá v Rímskokatolíckej cirkvi od Popolcovej stredy do začiatku večernej omše na pamiatku Pánovej večere na Zelený štvrtok. Zahŕňa šesť pôstnych nedieľ. Zelený štvrtok alebo Veľký štvrtok je v kresťanskom kalendári štvrtok pred Veľkou nocou, je súčasťou Svätého týždňa, resp. Veľkého týždňa.

Veľký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou. Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Veľký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu.

Biela sobota je v kresťanskom kalendári deň pred Veľkonočnou nedeľou.V rímskokatolíckej cirkvi je Biela sobota súčasť Veľkého týždňa a veľkonočného tridua. Počas dňa sa nekonajú žiadne veľké obrady ani svätá omša. 

Veľkonočná nedeľa sa považuje za najväčší sviatok roka, preto sa už v minulosti nesmelo na tento variť, dokonca ani krájať nožom. Všetko potrebné sa pripravilo už deň vopred, na Bielu sobotu. Obradové veľkonočné jedlá sa pripravili do košíka a zobrali sa na svätú omšu. Cez omšu sa svätili tieto jedlá. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stolovanie v tento deň pripomínalo Vianoce resp. Štedrú večeru. Hlavný chod musel byť z mäsa hydiny a všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýty po celý rok.

Ako oslavujeme Veľkú noc teraz?

Veľkonočné oslavy sa líšia nielen z pohľadu jednotlivých krajín, ale aj podľa jednotlivých regiónov. Napríklad v takom Nórsku oslavujú Veľkú noc naozaj netradične – celé rodiny pozerajú a čítajú kriminálky. Francúzi napríklad majú tichú sobotu, kedy nesmú znieť žiadne zvony v krajine, deti si nachádzajú veľkonočné vajíčka a sladkosti po dome. Gréci napríklad vyhadzujú z okna veľké hlinené nádoby - táto tradícia má byť symbolom začiatku niečoho nového, a konca starého.

Na Slovensku ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov. Na Slovensku je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a korbáčovanie. 

Veľkonočný pondelok znamená v našej krajine už roky šibačku. Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo korbáčujú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. 

Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú koledy. Šibanie korbáčom nemá spôsobiť dievčatám ujmu, korbáč má byť symbolom záujmu mužov o ženy. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol svojej vďaky a odpustenia. 



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 2 krát 5 0.5


Články zo sekcie: Ekonomika,EU - spravodajstvo