Ako vyhlásiť osobný bankrot? V roku 2020 sú podmienky prísnejšie

Od 1. januára 2020 je možné podať žiadosť o osobný bankrot len v prípade, ak je voči osobe vedené exekučné konanie dlhšie ako jeden rok. Podmienky osobného bankrotu sa tak výraznejšie sprísnili. 

Novela umožňuje správcovi dôslednejšie preskúmať majetkové pomery dlžníkov a tým odhaliť nepoctivý zámer dlžníka. Ako odstrašujúci účinok pre ďalších prípadných dlžníkov ,,špekulantov“ je po novom aj verejné zverejnenie dlžníkov v Obchodnom vestníku, ktorým súd zrušil oddlženie pre nečestný úmysel, čoho dôsledkom je vrátenie všetkých dlhov dlžníkovi s povinnosťou ich zaplatenia.

• Ako bol osobný bankrot podľa pôvodnej úpravy
• Bankrot súvisí s exekúciou
• Najčastejšie príčiny osobného bankrotu
• Bankrot možno vyhlásiť dvomi spôsobmi
• V roku 2019 zbankrotovali tisíce Slovákov

Ako to bolo „po starom“?

Podľa starej úpravy bolo súčasťou procesu osobného bankrotu aj trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého bolo potrebné čakať na oddlženie. Podľa novej úpravy táto lehota už neexistuje. Analytička spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau Jana Marková ešte začiatkom roka pre agentúru SITA predpovedala, že počet osobných bankrotov aj vďaka tomuto opatreniu v roku 2020 medziročne klesne.

Zdroj: Shutterstock

Bankrot súvisí s exekúciou

Podmienkou osobného bankrotu je, že musí byť voči osobe vedené exekučné konanie. Osoba musí byť platobne neschopná. A kedy sa fyzická osoba stáva platobne neschopná? Stačí ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. 

To však nie je všetko. Dotyčný musí preukázať poctivý zámer, musí mať snahu o vyriešenie svojej situácie a zbavenie sa dlhov. Odborníci na osobný bankrot hovoria, že osoba musí poskytnúť potrebnú súčinnosť, preukázať snahu nájsť si zamestnanie alebo si zabezpečiť iný zdroj príjmov a dokázať, že má riadny záujem o opätovné zaradenie sa do spoločnosti.

Najčastejšie príčiny osobného bankrotu

Najčastejšou príčinou osobného bankrotu je kombinácia nadmerného zadlženia s málo stabilným príjmom. Táto situácia často vedie v prípade výpadku príjmu k neschopnosti splácať záväzky. Jednou z príčin je tiež absencia dostatočnej finančnej rezervy.

Pri výpadku príjmu na jeden či viac mesiacov potom nie je možné nájsť dostatok zdrojov na splácanie finančných záväzkov a dochádza k omeškaniu platieb.

K osobnému bankrotu dochádza tiež v dôsledku dlhodobého výpadku príjmov z dôvodu straty zamestnania alebo PN.

V prípade, že osoba disponuje príjmom, ostáva jej celý a nemalo by sa z neho už nič strhávať. Osobný bankrot sa nevzťahuje na dlhy z výživného, na zabezpečenú pohľadávku, akou je napríklad hypotéka. Osobný bankrot sa ďalej nevzťahuje na pohľadávky nepeňažného charakteru, na pohľadávky za spôsobené škody, na peňažný trest podľa trestného konania ako aj na pohľadávky z pôžičky poskytnutej Centrom právnej pomoci.

Bankrot možno vyhlásiť dvomi spôsobmi

Zbaviť sa dlhov prostredníctvom vyhlásenia osobného bankrotu je možné dvoma spôsobmi. Buď dotyčný požiada o konkurz alebo si vyberie splátkový kalendár.

Podstata konkurzu spočíva v tom, že ak by dlžník mal nejaký majetok, musí akceptovať to, že tento osobný majetok sa speňaží a použije na uspokojenie veriteľov resp. vyplatenie dlhov. Ak súd vyhlási konkurz, musia sa bezodkladne zastaviť všetky prebiehajúce konania, ktoré sa týkajú dlhu, ktorý sa má uhradiť v konkurze. Na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie. Vyhlásením konkurzu zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak prebieha dražba, na návrh dlžníka dražobník upustí od konania dražby.

Ak je celkový dlh dlžníka vyšší ako hodnota jeho majetku a dlžník je zároveň nezamestnaný, po vyhlásení osobného bankrotu prechádza dlžník do konkurzu. 

Do konkurzu nie je zaradená len nepostihnuteľná hodnota obydlia v hodnote 10 000 EUR. Táto suma je vyplácaná dlžníkovi mesačne po 250 EUR.

Ak si dlžník vyberie druhý spôsob oddlženia, teda splátkový kalendár, musí okrem už uvedených podmienok spĺňať aj podmienku pravidelného príjmu. Dôležitou podmienkou je tiež, že dlhy nesmú prevyšovať majetok dlžníka. Pri tomto spôsobe súd správcu poverí preskúmaním pomerov dlžníka. Správca následne podá na súd návrh na splátkový kalendár, pričom tento sa určí tak, aby sa uspokojilo minimálne 30 % dlhov. Presné percento aké bude musieť dlžník počas piatich rokov splatiť určí až súd. 

Na rozdiel od konkurzu, pri určení splátkového kalendára sa prebiehajúce súdne ani exekučné konania nezastavujú.

V roku 2019 zbankrotovali tisíce Slovákov

V minulom roku podľa spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau zbankrotovalo na Slovensku historicky najviac dlžníkov, presné číslo je 16 167 Slovákov. Medziročne je to nárast o takmer 17 %. Zvýšený nárast záujmu ľudí o osobné bankroty zaznamenalo vlani aj Centrum právnej pomoci, ktoré agendu osobných bankrotov zo zákona zastrešuje. 

V minulom roku sa tiež inštitút osobného bankrotu zameriaval na zvýšenie efektivity svojich služieb. Výraznejšie sa skrátili časy čakania na konzultácie, čo prispelo k vybaveniu väčšieho množstva dlžníkov.

Hlavným dôvodom vysokého počtu osobných bankrotov v minulom a aj v predchádzajúcom roku však bola podľa odborníkov najmä vyššia dostupnosť osobného bankrotu ako inštitútu zbavenia sa dlhov. Túto dostupnosť umožnila legislatívna zmena účinná od 1. marca 2017. 

Očakáva sa, že v roku 2020 bude počet osobných bankrotov naďalej vysoký, pravdepodobne sa však v porovnaní s rokom 2019 zníži.