Zákaz nedeľného predaja. Čo prinesie a čo vezme?

Marek Mittaš | rubrika: Článok | 17. 6. 2020
Prípadný zákaz nedeľného predaja sa dotkne každého. Zatvorenie maloobchodných prevádzok totiž nebude znamenať len to, že si v nedeľu nenakúpime čerstvé pečivo. Analýzy ukazujú, že dopady pocítime hlavne v peňaženkách a zamestnanosti. Pričom efekt na zlepšenie rodinného života, ktorým sa zákaz odôvodňuje, bude len mizivý.
Zákaz nedeľného predaja. Čo prinesie a čo vezme?

Zdroj: Shutterstock

Na zatvorené obchody sme si zvykli

Zatvorenie obchodov v nedeľu počas koronakrízy, otvorilo aj debaty o permanentnom nedeľnom zákaze predaja. Na sanitárny deň sme si zvykli aj preto, že po úplnom zatvorení maloobchodu, ide o uvoľnenie opatrení. No aj preto, že nedeľa nikdy nepatrila k dňom, kedy by obchody praskali vo švíkoch. Analýzy dlhodobo potvrdzujú, že obchodníci majú najnižšie tržby cez víkend.  „Podľa počtu a objemu platieb sú najsilnejšími nákupnými dňami štvrtok a piatok. Naopak, najslabšími sú tie víkendové,“ uvádza hovorkyňa Poštovej banky Lýdia Žáčková. To však neznamená, že obchody boli prázdne. Len menej vyťažené. 

Spraviť zo súčasného zatvorenia predajní trvalý stav však môže mať omnoho výraznejšie dôsledky, ako to, že budeme musieť plánovať nákupy na iné dni.

 „.V období krízy a recesie, ktorým práve prechádzame zatvorenie obchodov v nedeľu nemusí byť až taký dobrý nápad, ako sa na prvý pohľad zdá,“ upozorňuje analytička Poštovej banky Jana Glasová.

 

Menej práce - viac nezamestnaných

Ak obchody ostanú počas nedele trvalo zatvorené, neznamená to, že si ľudia kúpia menej chleba alebo základných potrieb. Krátkodobo však môžu výpadok pocítiť napríklad reštaurácie a kaviarne v  nákupných centrách, keďže by tam bol menší pohyb ľudí. Rovnako aj obchody, napríklad s oblečením, obuvou, športovými potrebami, hračkami a podobne. Za takýmito nákupmi totiž často vyrážame cez víkend.

Omnoho závažnejší sa ukazuje dopad na náš trh práce, zamestnanosť a mzdy ľudí pracujúcich v sektore obchodu. Zrušiť nedeľu totiž neznamená, že pracovník zrazu bude pracovať o deň menej za rovnaké peniaze. 

„V slovenských podmienkach znamená nedeľný zákaz zánik zhruba 600 pracovných hodín ročne na 1 pozíciu v obchode. V prípade fiktívneho nákupného centra s 50 prevádzkami, z ktorých každá má priemerne 3 pozície, to znamená zánik 90 000 pracovných hodín ročne, čo po prepočítaní predstavuje zhruba pokles 45 pracovných miest na plný úväzok,“ uvádza Martin Vlachynský v dokumente Proti zákazu nedeľného predaja, vypracovaného pre INESS - Inštitút ekonomických a spoločenských analýz.

V celoslovenskom meradle sa tak dostávame k stovkám zrušených pracovných miest. A nebude sa to týkať len samotných pracovníkov  v obchodoch. Keď budú predajne zatvorené, nebudú tam potrební predavači, pokladníci, skladníci ani SBS-kári. Tento krok tak bude viesť k nárastu počtu nezamestnanosti v celom sektore súvisiacom s obchodom. V situácii, keď na Slovensku rastie vplyvom pandémie nezamestnanosť extrémne rýchlo je takýto krok minimálne diskutabilný.

Predavači zarobia menej

Aj tí zamestnanci predajní, ktorí si svoje miesto udržia, pocítia pokles miezd. V nedeľu totiž prináleží pracujúcim príplatok za prácu, vďaka čomu je ich mzda vyššia aj o niekoľko desiatok eur mesačne. Mnoho zamestnancov v obchode teda rado berie nedeľné zmeny, aby si prilepšilo k výplate a voľný deň si dajú radšej uprostred týždňa. 

Podľa údajov od spoločnosti Trexima dosahoval v roku 2019 priemerný príplatok za prácu v nedeľu v maloobchode 29 eur mesačne a zamestnanec odpracuje v nedeľu 11 hodín mesačne. Zamestnanci si pritom môžu za nedeľu vybrať iný deň voľna počas týždňa. Popri náraste nezamestnanosti teda možno počítať aj s nižšími príjmami ľudí pracujúcich v sektore maloobchodu, kde mzdy nepatria práve medzi najvyššie. 

Tip: Kedy sú obchody na Slovensku zatvorené

Podpora rodín na Slovensku nevzrastie

Dáta spoločnosti Trexima nepodporujú ani odôvodnenie, že zákaz nedeľného predaja podporí rodinný život. V roku 2019 na Slovensku totiž pracovalo zhruba 2 050 000 zamestnancov. Z toho v nedeľu  365 000, teda 18 %. Z týchto 18 % len jedna sedmina pracuje v maloobchode, presnejšie 47 400 ľudí. 

Dáta ukazujú, že len 2,3 % všetkých zamestnancov na Slovensku pracuje v nedeľu v maloobchode a to zhruba raz do mesiaca. Zákaz nedeľného predaja tak obmedzí všetkých a výhodu pokojnej nedele prinesie len malému množstvu ľudí.

Ako je to v Európe?

Obmedzenie nedeľného predaja sa v súčasnosti dotýka  viacerých krajín. Dánsko, Francúzsko, Grécko, Španielsko, Malta, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Nórsko majú predaj v nedeľu úplne, alebo čiastočne zakázaný. Všetky štáty na obmedzenia však uplatňujú aj rôzne výnimky. Napríklad niektoré nedele sú otvorené, prípadne menšie obchody majú otvorené prevádzky, alebo v nedeľu môžu predávať aj obchody v turistických centrách.

Neboli by sme teda v rámci Európskej únie jediní. Na druhej strane čísla ukazujú, že tento krok nepovedie k reštartu ekonomiky po koronakríze, skôr k jej ešte väčšiemu pribrzdeniu. 

Anketa

Majú byť obchody v nedeľu a sviatok zatvorené?

Marek Mittaš

Autor článku Marek Mittaš

Šéfredaktor portálu peniaze.sk. V prevažnej miere sa venuje bankovej problematike a investovaniu.  Ďalšie články autora.

Experti na granty a dotácie

Viac informácii

Získajte neobmedzený prístup do najväčšej databázy grantov a dotácií na Slovensku. Nájdite ten správny grant pre vašu firmu.

Daňové priznanie online

Kompletné daňové priznanie online za 15 minút a 19,90 eur.

DníHodínMinútSekúnd

Pokiaľ chcete riešiť dane po stare, máme pre vás chytré formuláre.

Porovnajte si ponuky, vyberte tú najvýhodnejšiu a ušetrite.

Ušetrite na hypotéke a životnom poistení alebo s nami sporte a zarobte viac. Nechajte si od nás porovnať ponuky a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.

Páčil sa vám článok?

+3
ÁnoNie
Vstúpiť do diskusie
V diskusii je celkom 0 komentárov

Toto ste už čítali?

V roku 2024 môžu firmy získať dotácie na fotovoltiku aj inovácie

25. 3. 2024 | Redakcia

V roku 2024 môžu firmy získať dotácie na fotovoltiku aj inovácie

Každý podnikateľ hľadá čo najefektívnejšiu možnosť získania finančných prostriedkov na rozvoj biznisu. V roku 2024 môžu podnikatelia získať dotácie na rozvoj firmy z európskych štrukturálnych... celý článok

Podnikateľom rastú náklady. Ušetriť sa dá na poplatkoch bankám

25. 3. 2024 | PR článok

Podnikateľom rastú náklady. Ušetriť sa dá na poplatkoch bankám

Inflácia negatívne ovplyvňuje nielen obyvateľstvo, ale aj podnikateľskú sféru. Rast nákladov pociťujú ako veľké, tak aj menšie spoločnosti. Hľadanie možností ako ušetriť je tak dennou... celý článok

Príspevok na podnikanie v roku 2024. Kde ho získať a aké sú podmienky?

16. 2. 2024 | Marek Mittaš

Príspevok na podnikanie v roku 2024. Kde ho získať a aké sú podmienky?

Začiatky podnikania sú spojené s viacerými poplatkami a ďalšími nákladmi, ktoré môžu komplikovať rozbeh nejedného nového podnikateľa. Dobrou správou však je, že štát poskytuje takzvaný... celý článok

Zápis s.r.o. do obchodného registra: Táto novinka vás prekvapí

12. 2. 2024 | Barbora Magočová

Zápis s.r.o. do obchodného registra: Táto novinka vás prekvapí

Možno ste nevedeli, ale od 1. novembra 2023 vykonávajú zápis s.r.o. do obchodného registra okrem súdov aj notári. Bude však návšteva notárskeho úradu znamenať aj menej administratívy... celý článok

Založenie živnosti v roku 2024: Čo sa mení?

6. 2. 2024 | Daniel Výcha

Založenie živnosti v roku 2024: Čo sa mení?

Plánujete založiť živnosť v roku 2024? V tom prípade by ste mali vedieť, čo vás čaká a aké zmeny sa chystajú. Pre lepší prehľad sme v nasledujúcom článku spísali všetky potrebné informácie. celý článok