Živnostník zarobí viac ako zamestnanec, má však nárok na rovnaké benefity?

01.07.2020 | Roland Regely, Finance.sk
Ekonomika,EU - spravodajstvo


Zamestnanec zarobí často menej ako živnostník s porovnateľným príjmom. Porovnali sme výhody a nevýhody jednotlivých typov pracovného pomeru.


Živnostníci môžu optimalizovať svoje náklady a ušetriť na platení daní, zamestnanci si spravidla platia vyššie odvody a po strate zamestnania môžu využiť poberanie dávky v nezamestnanosti. Nedá sa však jednoznačne určiť, ktorý typ pracovného pomeru je lepší a je to tak trochu večný boj. Často rozhodujú detaily a tiež administratívna náročnosť. Odborníci hovoria, vyberajte podľa aktuálnej osobnej a životnej situácie. Pracovný pomer v rámci svojej zamestnávateľa zväčša môžete kedykoľvek po dohode zmeniť. Založiť živnosť na Slovensku je už otázkou niekoľkých minút.

Firemné benefity závisia od pracovnej zmluvy

Okrem práce na trvalý pracovný pomer (TPP) teda klasického zamestnaneckého pomeru dnes už mnohé firmy umožňujú aj tzv. prácu na živnosť, prípadne firmu. Všetko závisí od dohody so zamestnávateľom a preferencii oboch strán. Už dávno neplatí, že zamestnanecké benefity môžu užívať len kmeňoví zamestnanci resp. tí, ktorí sú zamestnaní na TPP. Všímajte si najmä to, čo máte v pracovnej zmluve. Mnohé firmy umožňujú svojim zamestnancom totožné podmienky ako tým, ktorí u nich pracujú na živnosť. Týka sa to čerpania dovolenky, návštevy lekára, ale napríklad aj rekreačných poukazov.

V rámci zákona však treba povedať, že v prípade TPP pripadá do úvahy len Zákonník práce a v prípade zamestnanca na živnosť ide o obchodný vzťah. V prípade Zákonníka práce je všetko jasné - čas práce, miesto výkonu práce, dohodnutá mzda a všetky ďalšie náležitosti. V druhom prípade by nemalo teda ísť o prácu, ktorá vykazuje znaky závislej práce. V tom prípade hrozí pokuta vám aj druhej strane.

Podľa Zákonníka práce je závislá práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, osobne, podľa pokynov, v presne určenom pracovnom čase a v mene zamestnávateľa. Čiže, ak by vám zamestnávateľ ponúkol možnosť vykonávať pre neho úplne rovnakú prácu ako ste robili doteraz, ale už nie ako zamestnanec, ale ako živnostník, je celkom pravdepodobné, že pôjde o závislú prácu. 

Živnostník nie je s firmou v zamestnaneckom vzťahu. Má teda väčšiu voľnosť v tom, ako si rozvrhne svoj pracovný čas, alebo koľko času venuje danej firme. Tiež môže vykonávať prácu pre viacero firiem zároveň. Je však tiež zodpovedný za vedenie si vlastného účtovníctva a tiež za komunikáciu s príslušnými úradmi. Musí podávať daňové priznanie, zatiaľ čo v prípade zamestnanca táto povinnosť nie je - ročné zúčtovanie daní mu môže spraviť zamestnávateľ.

 

Čo je lepšie? Zamestnanec alebo živnostník? (výhody a nevýhody - porovnanie)

Zdroj: Shutterstock

Výška odmeny za dohodnutú prácu

Ak ste zamestnanec na trvalý pracovný pomer a máte pracovnú zmluvu, máte v nej dohodnutú aj mesačnú mzdu. Ako zamestnanec by ste mali rozlišovať tri výrazy: čistá mzda, hrubá mzda a super hrubá mzda. Super hrubá mzda hovorí o všetkých nákladoch, ktorá zamestnávateľ má na svojho zamestnanca. Hrubá mzda je mzda pred zdanením a odpočítaním odvodov do Sociálnej a zdravotnej poisťovne. Čistá mzda je tá čiastka, ktorá vám prináleží po odpočítaní všetkých potrebných odvodov, daní a sporení - dostanete ju na váš bankový účet.

Živnostník dostáva v princípe vyššiu odmenu ako zamestnanec. Je to kvôli tomu, že firma za neho neplatí odvody. Odmena mu bude vyplatená podľa toho, ako je to špecifikované v zmluve – väčšinou podľa odpracovaných hodín, alebo po odovzdaní projektu či produktu. Živnostník vystavuje faktúru a má aj nárok na vyplatenie v stanovenom termíne od dátumu dodania služby. 

Znamená to teda, že ak vedľa seba postavíme plat zamestnanca a plat živnostníka v rovnakej výške, vyjde nám, že zamestnanec zarobí menej ako živnostník. Živnostník môže šikovnou optimalizáciou nákladov ušetriť aj na daniach. Na Slovensku však stále platí, že drvivá väčšina živnostníkov platí len minimálne odvody, čo sa odrazí na ich dôchodkovom príjme. Zamestnanci si platia odvody v adekvátnej výške voči svojmu platu, preto na dôchodku budú dostávať vyšší príjem.

Vedeli ste, že zamestnanec s hrubým príjmom 1 600 eur zarobí v čistom menej ako živnostník na rovnako veľký kontrakt, hoci jeho cena práce je oveľa nižšia?

Živnostník si všetky odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne platí sám. Ich výška závisí od minimálneho vymeriavacieho základu. V roku 2020 je minimálna výška sociálnych odvodov 167, 89 €. Zdravotné poistenie si živnostník hradí vo forme preddavkov. Minimálny preddavok na rok 2020 je 70, 91 €. 

Ukončenie pracovného pomeru

Zamestnanec môže pracovný pomer ukončiť viacerými spôsobmi. Ukončenie pracovného pomeru môže prísť zo strany zamestnanca, zo strany zamestnávateľa, dohodou oboch strán alebo jednoducho uplynutím doby, na ktorú bol pomer uzatvorený. Jedným z ochranných nástrojov je výpovedná doba, ktorá zabraňuje tomu aby jedna strana ukončila pracovný pomer okamžite (čo je možné iba v určitých prípadoch).

Ak ste živnostník, ukončenie spolupráce na živnosť závisí od toho, ako ho máte definované v zmluve. Ak však dôjde z nejakého dôvodu k predčasnému vypovedaniu zmluvy, nevzťahujú sa na vás také ochranné procesy ako na zamestnanca. Rovnako pre živnostníkov neexistuje výpovedná doba alebo odstupné. Ide o obchodný vzťah, preto ak nemáte v zmluve stanovené inak, môže sa pre vás pracovný pomer skončiť pokojne aj zo dňa na deň bez nároku na odplatu.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 3 krát 5 0.5



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.