Od vypuknutia SNP už uplynulo 76. rokov. Aký význam má sviatok pre Slovákov dnes?

28.08.2020 | Miroslava Hrášková, Finance.sk
Sviatky


Slovenské národné povstanie je bezpochyby jednou z najvýznamnejších udalostí novodobých slovenských dejín. Prečo? Pretože práve ním sme získali opäť morálny kredit ako národ, ktorý odmieta nacizmus a fašizmus.


Nebyť Slovenského národného povstania, zapísal by vtedajší Slovenský štát medzi kolaborujúce krajiny s hitlerovským Nemeckom.

Ako Slováci vnímajú SNP

Medzi strednou a staršou generáciou je povedomie o tomto historickom úseku pomerne stále živé. Mnohí z nich súhlasia s tým, že SNP bolo prejavom odporu Slovákov voči fašizmu. No ozýva sa aj negatívny postoj voči SNP, kedy stúpenci tohto postoja tvrdia, že SNP bolo povstaním proti vlastnému štátu. Tak či tak, v spoločnosti prevláda skôr pozitívny postoj k tejto udalosti dejín samostatného slovenského národa.

A to aj napriek tomu, že v minulosti využívala vládnuca komunistická strana obraz SNP ako ozbrojené vystúpenie ľudu pod vedením komunistickej strany za pomoci ZSSR a využívala ho ako ideologické zdôvodnenie uchopenia moci v roku 1948.

Výročie dňa začatia SNP nestráca na význame. Obzvlášť v dobe, kedy rastie rasová neznášanlivosť a narastajú nacistické nálady medzi mladým obyvateľstvom.

Pripomíname si udalosti povstania a hrdinov, ktorí obetovali svoj život v odboji a v partizánskom hnutí, a pritom si do parlamentu volíme sympatizantov s nacizmom a rasizmom. Aj to je obraz slovenskej spoločnosti. Pamätníkov ubúda a mládež to nezaujíma.

O SNP v skratke: velitelia, význam, dôsledky a priebeh

Zdroj: Pixabay

Výročie SNP – uctenie padlých vojakov

Sviatok 29. augusta, Výročie Slovenského národného povstania, patrí ucteniu padlých vojakov, partizánov a hrdinských bojovníkov.

Centrom osláv býva tradične Banská Bystrica, ktorá na námestí SNP v historickom centre každoročne pripraví zaujímavý a pestrý program. Oslavy, aj keď s obmedzeniami kvôli pandémii, predsa len prebehnú aj tento rok: Oslavy 76.výročia SNP v Banskej Bystrici.

Výročie si každoročne pripomíname za prítomnosti najvyšších ústavných činiteľov (pani prezidentka, premiér, ministri a ďalší.), významných zahraničných hostí a za prítomnosti ešte žijúcich veteránov protifašistického odboja (prípadne ich rodinných príslušníkov).

Kedže je 29. august sviatok, obchody a nákupné centrá sú v tento deň zatvorené. 29. august 2020 navyše pripadne na sobotu. Takže pre zamestnancov a živnostníkov, ktorí majú prevádzky otvorené len od pondelka do piatka nepredstavuje tohtoročný sviatok žiadne voľno navyše.

 

„Začnite s vysťahovaním“

Bolo dohodnuté heslo pre začatie povstaleckých akcií, ktoré vydal vtedy ešte podplukovník Ján Golian po prejave ministra národnej obrany SR generála Ferdinanda Čatloša. Začatie Slovenského národného povstania práve 29.8.1944 bolo reakciou na prekročenie slovenských hraníc nemeckým Wermachtom. Na území Slovenska operovali už pred 29. augustom mnohé skupiny partizánov. Odboj tvorili nielen domáci obvyvatelia nespokojní s vládou a národnou radou Slovenského štátu, ale vznikli aj zahraničné československé vojenské skupiny v Poľsku, vo Francúzsku, vo Veľkej Británii, na území ZSSR ale aj v severnej Afrike  .

Domáci odboj predstavovalo spočiatku množstvo malých skupín zložených z rôznych osobností, či rôzne inak politicky či nacionálne zameraných. Partizánske a odbojové skupiny usilovali aj za obnovenie Československa a tiež pripojeniu sa k víťazným mocnostiam. Medzi partizánmi sa nachádzali bývalí vojaci z východného frontu či zbehovia zo slovenskej armády, ktorí už vedeli o situácii a predpokladali porážku Nemecka.

Centrom SNP sa stala Banská Bystrica, no boje sa rozšírili v krátkom čase až 30 okresov, predovšetkým na strednom Slovensku:  Levoča, Spišská Nová Ves, až po Dobšinú na východe,  Žilina, Bánovce nad Bebravou a Topoľčany na západe, ponitrie na juhu a až po severné hranice Slovenska.

V prvých septembrových dňoch boli nemecké vojská úspešné a podarilo sa im zatlačiť povstalcov. Významnou akciou odboja bola Karpatsko-duklianska operácia Sovietskej armády (8.9.1944). Nemecké vojsko sa muselo stiahnuť z východu a severovýchodu Slovenska. Nemcom sa nakoniec 27. októbra podarilo obsadiť Banskú Bystricu a jednotky odboja boli nútené stiahnuť sa do hôr a realizovať partizánsky spôsob boja až do konca druhej svetovej vojny (8.máj 1945).

 

 



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4.5
Hlasované: 2 krát 5 0.5



h