Budúci rok pribudne jeden nový sviatok a viaceré pamätné dni

13.11.2020 | Roland Regely, Finance.sk
Ekonomika,EU - spravodajstvo


Štátnym sviatkom sa stane doterajší pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, nebude však dňom pracovného pokoja.


Zoznam pamätných dní a štátnych sviatkov sa od budúceho roka upraví. Rozšíri sa o štyri pamätné dni, medzi nimi napríklad 24. jún ako Deň pamiatky obetí komunistického režimu. Štátnym sviatkom sa stane doterajší pamätný deň 28. október ako Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, nebude však dňom pracovného pokoja. Poslanci Národnej rady (NR) SR začiatkom novembra schválili dve novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne OĽANO a ďalšiu z dielne všetkých koaličných klubov.

Pribudnú viaceré pamätné dni

Deň pamiatky obetí komunistického režimu má pripomínať 24. jún 1954, keď na súde v Trenčíne počas procesu so Silvestrom Krčmérym zazneli jeho slová: “Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu!”. Silvester Krčméry si podľa poslancov OĽANO zaslúži, aby sa stal symbolom boja za slobodu v novovekej slovenskej histórii. “Išiel neochvejne za svojím presvedčením a dokázal, že vnútorne silný jednotlivec dokáže podkopať stabilitu zdanlivo pevného totalistického režimu,” uviedli. 

Slováci v zahraničí dostanú pamätný deň

Doterajší Deň zahraničných Slovákov sa premenuje na Deň Slovákov žijúcich v zahraničí. Má sa tak zosúladiť názov pamätného dňa venovaného Slovákom žijúcim v zahraničí s formuláciou uvedenou v Ústave SR a v zákone o Slovákoch žijúcich v zahraničí.

Pripomenieme si aj okupáciu

Dátum 12. október si budeme pripomínať ako Deň samizdatu. Má ísť o prejav úcty k odvahe a hrdinstvu tých, ktorí v akomkoľvek období neslobody, najmä v rokoch 1948 až 1989 počas komunizmu, riskovali perzekúciu zo strany štátnej moci, alebo ňou priamo trpeli, a to len z dôvodu realizácie svojich základných ľudských práv a slobôd. Do zoznamu pamätných dní pribudne aj 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991 a 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968. “Týmito dvomi dňami je vymedzených 23 rokov okupácie Česko-Slovenska,” vysvetlili predkladatelia.

 

Budúci rok pribudne jeden nový sviatok a viaceré pamätné dni

Zdroj: Shutterstock

Nový štátny sviatok nebude dňom pracovného pokoja

Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu 28. októbra sa opäť zaradí k štátnym sviatkom. Nebude však dňom pracovného pokoja. Zoznam piatich štátnych sviatkov na Slovensku sa tak rozšíri o šiesty. Navrhovatelia argumentovali tým, že vznik samostatného česko-slovenského štátu patrí k jedným z najvýznamnejších dní v novodobej histórii Slovenska. 

Pripomenuli, že počas trvania česko-slovenského štátu bol tento deň štátnym sviatkom, no po vzniku samostatného Slovenska sa nedostal ani do zoznamu pamätných dní. Zaradili ho tam až v roku 1999.

V minulosti bola skôr tendencia redukovať dni pracovného pokoja, predovšetkým z ekonomických dôvodov. Slovensko je totiž rekordérom v ich počte. Predkladatelia zákona sa s tým vysporiadali tak, že nový štátny sviatok nebude dňom pracovného pokoja.

Zaujímavosti o vzniku ČSR

  • Po vyhlásení samostatnosti Česko-Slovenska sa konali v mestách aj v obciach oslavy, slávnostné sprievody a bohoslužby.
  • Na mierovej konferencii v Paríži zastupoval Česko-Slovensko Edvard Beneš, ktorý predložil štátnikom celý rad memoránd, týkajúcich sa novovzniknutého Česko-Slovenského štátu.
  • Hranicu medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom určila Versaillská zmluva z 28. júna 1919, v ktorej Nemecko uznávalo nezávislosť Česko-Slovenska, odstupovalo mu Hlučínsko a zaväzovalo sa mu poskytnúť na dobu 99 rokov voľné zóny v prístavoch Hamburg a Štetín.
  • Hranicu medzi Česko-Slovenskom a Rakúskom určila saintgermainská zmluva z 10. septembra 1919, ktorou bol oficiálne uznaný vznik suverénnej Česko-Slovenskej republiky.
  • Hranica s Maďarskom bola určená Trianonskou zmluvou 4. júna 1920.
  • Celá hranica Česko-Slovenska bola napokon zdokumentovaná 10. augusta 1920 Sèvreskou zmluvou, ktorá však nebola ratifikovaná. Česko-Slovensko tak nakoniec zdedilo 21% územia pôvodného Rakúsko-Uhorska a žilo na ňom 25% obyvateľov tejto zaniknutej monarchie.


Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 1 krát 5 0.5


Články zo sekcie: Ekonomika,EU - spravodajstvo