Advent 2020 začína už v novembri. Bez vianočných trhov

19.11.2020 | Miroslava Hrášková, Finance.sk
Sviatky


Po martinských hodoch sa plynulo prechádzalo k vianočnej kapustnici s punčom na námestiach slovenských či európskych miest. Tento rok je iný. Nezabudnite si aspoň zapáliť sviečku na adventnom venci. Už 29. novembra.


Kedy začína advent

Advent je obdobie čakania na príchod malého Ježiška (=Vianoce, 24. decembra).

Adventné obdobie trvá 4 týždňe, resp. začína sa prvou adventnou nedeľou a končí sa po západe slnka na Štedrý deň.

Aj keď je koniec nemenný, začiatok - prvá advetná nedeľa - môže byť v dátume od 27. novembra do 3. decembra. Ovplyvňuje to deň v týždni, na ktorý pripadne Štedrý deň.

Kedže je 24. december 2020 štvrtok, prvá adventná nedeľa pripadne na 29. november 2020.

Najdlhší advent je vtedy, keď Štedrý deň pripadne na sobotu. Naposledy sme najdlhší zažili v roku 2016. Prvá adventná nedeľa vtedy pripadla na 27. novembra. Ďalší Štedrý deň v sobotu zažijeme už v roku 2022.

Najkratší advent pripadá hneď nasledujúci rok (pokiaľ nie je priestupný), teda vtedy, keď je Štedrý deň v nedeľu. Takýto začiatok Vianoc sme zažili v roku 2017. Kedže bol rok 2012 priestupný, pripadol Štedrý deň na pondelok. Najkratšie adventné obdobie nás opäť čaká v roku 2023.

4 nedele pred Vianocami

1. Adventná „železná“ nedeľa

Prvú adventnú nedeľu zapaľujeme sviečku prorokov, ktorí predpovedali narodenie Ježiša Krista

2. Adventná „brondzová“ nedeľa

Druhá adventná sviečka je betlehemská, symbolizuje lásku a jasličky

3. adventná „strieborná“ nedeľa

Zapaľuje sa tretia adventná svieca – svieca pastierov, ktorá vyjadruje radosť z príchodu

4. adventná „zlatá“ nedeľa

Štvrtá adventná sviečka je anjelská a predstavuje mier a pokoj.
 

 

Tip: Sviatky 2021: Nový sviatok a 5 predĺžených víkendov

Zdroj: Pixabay

Zvyky a tradície nahrádza komercia

S tržnou ekonomikou sa obdobie "čakania" stáva čoraz viac konzumné. Každý rok sa obchodníci predháňajú s novými nápadmi. Kým mnohí rodičia sa vo svojom detstve pred Vianocami mohli tešiť maximálne na mikulášky balíček naplnený mandarinkou, nelúskanými arašídovými orieškami a malou sladkosťou,  svojím dnešným ratolestiam môžu dopriať nielen najrôznejšie cukrovinky v podobe Mikuláša, anjela či čerta dostupné v menej kvalitnej ale aj vysokokvalitnej čokoláde. Deti a už i dospelí si adventný čas môžu krátiť najrôznejšími adventnými kalendármi, kedy za 24 okienkami môžu nájsť nielen čokoládu, ale aj rôzne oriešky, čaje či kozmetiku alebo hračky. 

Naši predkovia v minulosti považovali predvianočný čas za magický. dni boli krátke, noci dlhé a tak decembrové sviatky boli spojené i s rôznymi zvyklosťami a poverami.

Tabuľka: kalendár v advente

Sviatočný deň Dátum Deň v týždni
1. adventná nedeľa 29. 11. 2020  nedeľa
Svätý Ondrej 30. 11.2020 pondelok
Svätá Barbora 4.12.2020 piatok
Svätý Mikuláš 6.12.2020 nedeľa
2. adventná nedeľa 6.12.2020 nedeľa
Narodenie Panny Márie 8.12.2020 utorok
Svätá Lucia 13.12.2020 nedeľa
3. adventná nedeľa 13.12.2020 nedeľa
4. adventná nedeľa 20.12.2020 nedeľa

 

Väčšina zvykov a obyčajov v predvianočnom období sa spájalo s veštením.  Vydajachtivé dievčence sa chceli dozvedieť, kto bude ich ženích. Ale veštilo sa aj zdravie či blahobyt. Zvyky a spôsoby sú odlišné podľa jednotlivých krajov. Kým niekde sa lialo olovo až na Vianoc, v iných kútoch Slovenska s tým začínali práve na Ondreja. Nie nadarmo je svätý Ondrej patrón sedliakov, rybárov a neviest.

Barbora, ťahá sane do dvora. Je jedna z najznámejších pranostík spájajúcich sa s jej menom. Na Barboru sa zvykli odlomiť vetvičky ovocných stromov (tzv. barborky) a ak do Vianoc rozkvitli, znamenalo to, že sa dievča do roka vydá.

Nikomu netreba nejak zvlášť predstavovať Mikuláša. Tradícia obdarovávania detí ale i dospelých na Mikuláša má dlhú tradíciu. V minulosti sa konali predovšetkým Mikulášske trhy, ktoré sa rozrástli do dnešnej podoby vianočných trhov.

Narodenie Panny Márie je na Slovensku čisto katolícky sviatok. Avšak napríklad v Rakúsku majú v ten deň vyhlásený aj štátny sviatok. Mnohé muzeá vtedy ponúkajú polovičné vstupné a tak tento deň často využívajú školy a poriadajú vzdelávacie výlety. A to môžeme zaradiť medzi novodobý zvyk, i keď nie v úplne pravom zmysle slova. 

Najznámejšia trádícia spojená so sviatkom sv. Lucie je vymetanie prachu alias nešťastia z domu. Dievčatá v bielych plášťoch (plachtách) vymetali pomocou husacieho krídla po domoch prach, aby tak symbolicky odháňali neštastie z domovov preč.

Aký je význam adventu?

Pre kresťanov je advent obdobím, kedy sa pripravujú na slávenie Vianoc, príchod Krista, tajomstvo vtelenia. Advent má mať hlbší zmysel, nebyť len pripomienkou dvojtisíce ročnej udalosti. Človek sa má zastaviť a zamyslieť sa nad svojím životom, stíšiť sa uvažovať nad svojimi vzťahmi. Je to obdobie modlidby, prípadne pôstu a almužny.  

Prvou adventnou nedeľou cirkev zahajuje cirkevný rok. V tento deň je aj tradične dňom zbierky na charitu. 

Adventná doba by nemala byť len obdobím nákupnej horúčky. Je to obdobie, ktoré by sme mali využiť stretnutie (alebo aspoň online či cez telefón) so svojím blízkymi. 

Tiež by sme mali byť viac ústretoví voči svojmu okoliu a prispieť nejakým spôsobom k uľahčeniu ťažkej životnej situácie menej šťastným ľuďom z nášho okolia. To že sa tak deje, môžeme vidieť i na tom, že práve v predvianočnom čase vzniká mnoho zbierok a benefícií na podporu rôznych charitatívnych projektov.

Veniec je symbolom víťazstva

Veniec je symbolom víťazstva snáď už od nepamäti. Ovenčení bývali králi a víťazi. Prvé adventné vence sa začali objavovať v chrámoch. Predstavovali hold pre toho, ktorý prichádza ako kráľ a rozptyľuje temnotu a strach (symbol zapálenej sviece).

Kruh s vždyzelenými vetvičkami predstavuje aj symbol večného života, či ešte z predkresťanských tradícií striedanie ročných období.

Vytvorenie prvého adventného venca sa prisudzuje Johanovi Hinrichovi Wichemovi, evanjelickému pastorovi v Hamburgu na začiatku 19. storočia. Sviec na ňom bolo 24, pričom 4 boli väčšie biele a ostatné červené. Umiestnený bol v domove pre siroty, duševne chorých a starých.
Vence so štyrmi alebo piatimi sviecami (piata uprostred sa zapaľovala na Štedrý deň) sa začali používať v nemeckých protestanských kostoloch a postupne sa z Nemecka rozšírili do ďalších krajín.

V katolickej cirkvi sa väčšinou používa veniec so štyrmi fialovými alebo tromi fialovými a jednou ružovou sviecou. Fialová je adventná farba. Ružová svieca sa zapaľuje na 3. adventnú – tzv. radostnú nedeľu.

Tagy:


Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 1 krát 5 0.5


Články zo sekcie: Sviatky