10 najčastejších chýb, ktoré majú firmy v daňovom priznaní

V stredu končí riadny termín pre podanie daňového priznania k dani z príjmu. V prípade, že ste to vaše ešte nepodali a streda je pre vás príliš šibeničná, môžete si termín predĺžiť ešte o ďalšie tri mesiace oznámením o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania. Pozor, to však musíte daňovému úradu doručiť najneskôr v stredu 31. marca 2021.

Desať najčastejších chýb, ktorých sa firmy pri daňovom priznaní dopúšťajú pre nás identifikovala na základe svojich dlhoročných skúseností Silvia Hallová, daňová partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton. 

• Kedy je zahraničná DHP daňovým výdavkom?
• Určité druhy nákladov musia byť pred koncom zdaňovacieho obdobia uhradené
• Vysoký podiel nedaňových výdavkov na manká a škody
• Ako správne odpisovať technické zhodnotenie dlhodobého majetku 
• Kumulovanie straty vs. prerušenie daňových odpisov: ktorý postup je výhodnejší a kedy?
• Správny manažment pohľadávok aj z daňového hľadiska
• Pozor na transferové oceňovanie
• Aká je správna výška daňového nákladu pri predaji osobného automobilu?
• Odpisy a prenájom majetku
• Duplicitné posudzovanie záväzkov po splatnosti s podmienkou zaplatenia

1. Zahraničná DPH je daňovým výdavkom len po splnení podmienok

„V prípade, že slovenské firmy uskutočňujú nákupy tovarov alebo služieb s uplatnenou zahraničnou DPH, odporúčam evidovať túto zahraničnú DPH analyticky podľa jednotlivých krajín. Firmy si takto môžu na konci roka hneď vyhodnotiť, či prekročili minimálnu hranicu zahraničnej DPH za krajinu viac ako 50 eur a mali by požiadať o vrátenie tejto dane na Slovensku najneskôr do 30.9. nasledujúceho roka,“ radí Silvia Hallová, daňová partnerka Grant Thornton. Zároveň by mali zaúčtovať výnos z vrátenia zahraničnej DPH. Ak tak neurobia, táto zahraničná DPH je daňovo neuznateľná. „Firmy často analyticky neevidujú zahraničnú DPH, nevedia následne na konci roka zistiť, či prekročili minimálnu výšku na vrátenie, a tým sa vystavujú aj daňovému riziku.“ 

Výnimkou je zahraničná DPH do 50 eur za jednu krajinu, pri ktorých nemožno žiadať o vrátenie DPH, a tým pádom ide automaticky o daňový náklad. 

2. Podmienka zaplatenia na vybrané druhy nákladov

Zákon o dani z príjmov definuje vybrané druhy výdavkov ako napr. nájomné hmotného majetku, licenčné poplatky, výdavky na právne a daňové poradenstvo a provízie ako daňovo uznateľné až po zaplatení. Firmy by si mali preto pred skončením zdaňovacieho obdobia skontrolovať saldokonto záväzkov a pozrieť sa na tieto druhy nákladov. Ak ich chcú zahrnúť do daňových nákladov a znížiť si daňovú povinnosť v danom roku, keď o nich účtujú, je potrebné ich uhradiť do konca zdaňovacieho obdobia. “Ak ich uhradia po uplynutí zdaňovacieho obdobia (v prípade zdaňovacieho obdobia zhodného s kalendárnym rokom po 31.12.), budú tieto výdavky uznané až v ďalšom zdaňovacom období v roku ich úhrady.“ 

Od 1.1.2020 podmienke zaplatenia podliehajú aj tzv. management services, čiže rôzne poradenské služby od materských spoločností alebo medzi spoločnosťami v jednej skupine.

3. Výrobné firmy a vysoký podiel nedaňových výdavkov na manká a škody

Práve u mnohých výrobných firiem je možné vidieť vysoký podiel nedaňových výdavkov na manká a škody. Tieto firmy častokrát nemajú zanalyzované manká a škody, ktoré si môžu uznať do daňových výdavkov a ktoré nie. Výrobné firmy majú často v rámci výrobného procesu výdavky na tzv. scrap (nepodarky v rámci výrobného procesu). „Ak by mali tieto firmy spracovanú internú smernicu, ktorá by definovala historické percento obvyklej nepodarkovosti v rámci výrobného procesu, ako aj mimoriadne nepodarky pri zábehu novej výroby alebo stroja, tieto náklady si môžu uplatniť ako daňovo uznateľné výdavky. Pretože iba tá časť nepodarkov, ktorá je nadpriemerná a neodôvodnená, sa považuje za nedaňový výdavok.“

Vo výrobných firmách sa často stretávame z chybovosťou skladovej evidencie – v jednej položke alebo sklade majú firmy manko a v druhej položke alebo sklade evidujú prebytok. V prípadoch, že tieto firmy si dobre zanalyzujú, či išlo len o chybu skladovej evidencie, je možné tieto chyby započítať a ako nedaňové náklady posúdiť naozaj rôzne manipulačné škody alebo chýbajúce skladové zásoby.  

4. Nesprávne odpisovanie technického zhodnotenia dlhodobého majetku 

Firmy často nerozlišujú medzi technickým zhodnotením dlhodobého majetku v priebehu odpisovania a takého technického zhodnotenia, ktoré je vykonané na plne daňovo odpísanom dlhodobom majetku. „Pri aktuálne odpisovanom majetku sa uplatňuje vždy celoročný odpis, nie jeho pomerná časť podľa počtu mesiacov. Naopak, pri technickom zhodnotením plne odpísaného majetku sa podľa zákona o dani z príjmu hovorí o inom majetku a odpisuje sa pomerná časť vždy podľa mesiaca, v ktorom bol zaradený do majetku.“

5. Kumulovanie straty vs. prerušenie daňových odpisov: ktorý postup je výhodnejší a kedy?

Dlhodobo stratové firmy často kumulujú stratu v nádeji, že si ju budú môcť preniesť a započítať v neskoršom ziskovom období.  Tu je však dôležité si uvedomiť, že daňové straty majú obmedzené obdobie na umorovanie (t.j. na odpočítavanie voči zisku v nasledujúcom období). „Podľa doterajších pravidiel sa môže daňová strata vykázaná do konca roka 2019 umorovať štyri nasledujúce roky rovnomerne. V takýchto prípadoch odporúčame klientom prerušiť daňové odpisy dlhodobého hmotného majetku (pozor, účtovne sa majetok odpisuje aj naďalej) a spustiť daňové odpisy až v tých rokoch, kedy spoločnosť dočerpala daňové straty.“ Rovnako sa v stratových rokoch neoplatí ani tvoriť daňové opravné položky, ktoré spôsobia to, že daňová strata sa ešte viac prehlbuje.

6. Správny manažment pohľadávok aj z daňového hľadiska

Aj slovenské firmy si už zvykli prirodzene pri vymáhaní nezaplatených pohľadávok kontaktovať externých alebo interných právnikov. „Častokrát sa nám však stáva, že tieto oddelenia nie vždy promptne komunikujú pri správe pohľadávok. Právnici rozhodnú o odpise/nevymáhaní/postúpení pohľadávok bez toho, aby sa zvážil aj finančný aspekt najmä daňový.“ Napr. sa rozhodne o odpise pohľadávky priskoro a následne sa zistí, že pohľadávka sa odpísala, avšak v danom čase ešte nebol nárok na daňovú uznateľnosť takto odpísanej pohľadávky. Alebo rozhodnú o postúpení pohľadávok za nízku hodnotu a následne sa zistí, že to, čo firma dostala za postúpené pohľadávky (odplata), je ďaleko nižšie ako dodatočná daň z týchto odpísaných pohľadávok postúpením. 

7. Pozor na transferové oceňovanie: finančná správa ho po DPH kontroluje najviac

Po DPH je druhým najčastejším objektom daňových kontrol transferové oceňovanie. Celá problematika je pomerne zložitá a nezaobíde sa bez rady skúsenej daňovo-poradenskej firmy, avšak základné nastavenie si vie ustrážiť každá firma podľa jednoduchého pravidla. Transferové oceňovanie hovorí, že obchod medzi firmami musí byť zrealizovaný za rovnakých podmienok ako u nezávislých osôb bez ohľadu na ich prípadné majetkové či personálne prepojenie. „Akýkoľvek výdavok medzi spriaznenými firmami musí byť trhovo porovnateľný, čiže zobchodovaný v reálnych trhových cenách. K týmto výdavkom musia mať firmy vypracovanú transferovú dokumentáciu, ktorá má preukázať trhové nastavenie cien,“ vysvetľuje Silvia Hallová.  

8. Pozor na výšku daňového nákladu pri predaji osobného automobilu

Firmy by mali mať na pamäti, že pri predaji osobného automobilu je daňovým nákladom daňová zostatková cena uznaná len do výšky príjmu z predaja auta - zvyšok daňovej zostatkovej ceny nie je daňovo uznateľný. Inými slovami, strata z predaja osobného automobilu nie je daňovým výdavkom.

9. Pozor na krátenie pri prenájme majetku

V prípade, že firmy prenajímajú majetok, tak daňový odpis tohto dlhodobého majetku je uznateľný len do výšky príjmov z prenájmu. Z našej skúsenosti firmy častokrát zabudnú porovnať odpisy s príjmom z prenájmu.

10. Duplicitné posudzovanie záväzkov po splatnosti s podmienkou zaplatenia

Ako už bolo uvedené, vybrané výdavky podliehajú podmienke zaplatenia. Firmy by si mali túto skutočnosť evidovať, aby sa nestalo, že výdavok najprv pripočítajú ako nedaňový a následne ho dodania ešte raz cez iné pravidlo v zákone o dani z príjmov. To sa môže stať nasledovne: ak firma bude napr. o tri roky evidovať takýto záväzok v saldokonte neuhradených záväzkov, ktorý už bol nedaňový z dôvodu nesplnenej podmienky zaplatenia  a dodania ho ešte raz cez iné pravidlo v zákone o dani z príjmov, ktoré hovorí o tejto povinnosti pri záväzkoch po lehote splatnosti viac ako 1 080 dní.