Slovákom pandémia pomohla viac ušetriť, avšak zhoršila ich investičné návyky

24.05.2021 | Roland Regely, Finance.sk
Ekonomika,EU - spravodajstvo


Kým tempo medziročného rastu úspor na bankových účtoch sa zrýchlilo, investície do podielových fondov klesli. Pritom nepomer medzi úsporami v bankách, ktoré nič nezarábajú a akciovými podielovými fondami s priemerným výnosom 10 percent* sa počas pandémie ešte viac zväčšil.


Takzvané nožnice medzi novými vkladmi na bankové účty a investíciami do podielových fondov sa počas pandémie koronavírusu výraznejšie roztvorili v neprospech investícií. Štatistiky Národnej banky a Asociácie správcovských spoločností potvrdzujú, že za uplynulý rok sa prístup Slovákov k tvorbe úspor stal opäť konzervatívnejším. Kým tempo medziročného rastu nasporených peňazí na bankových účtoch sa zrýchlilo, investície do podielových fondov klesli. Platí pritom, že nepomer medzi úsporami v bankách, ktoré prakticky nič nezarábajú a akciovými podielovými fondami s priemerným výnosom 10 percent sa počas pandémie ešte viac zväčšil.

Do bánk ukladáme viac peňazí, investujeme menej

Peniaze ostávajú ležať na bankových účtoch. Kým v roku 2020 slovenským domácnostiam pribudli na kontá vyše 3 miliardy eur, do podielových fondov resp. investovania smerovalo iba 491 miliónov eur. Znamená to tiež, že na bankových účtoch s výnosom blízkym nule si Slováci odložili 6x viac úspor, ako vložili do podielových fondov. Rok predtým (2019) bol pritom tento pomer výrazne priaznivejší: vklady v bankách presiahli čisté predaje podielových fondov 4,6-násobne. „Čísla jasne ukazujú, že Slováci sa v čase krízy opäť silnejšie vrátili ku konzervatívnej investičnej stratégii. Tou je na Slovensku tradične odkladanie úspor na bankové účty. A to napriek tomu, že výnosy v bankách sú blízko nuly a úspory strácajú kvôli inflácii hodnotu, kým pri podielových fondoch nie je problém získať dlhodobo čistý výnos 5-7 percent,“ hodnotí situáciu Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko.

Aj keď sa podľa hodnotení správcov Slováci v aktuálnej kríze správali pri investovaní skôr rozumnejšie a na rozdiel od finančnej krízy pred desaťročím veľmi nepredávali v panike svoje podiely, investície do podielových fondov v roku 2020 viditeľne klesali. Kým v roku 2019 dosiahli čisté predaje 533 miliónov eur, v minulom roku klesli o 8 percent na 491 miliónov eur. Podľa finančných odborníkov sa tak zvrátil dlhodobý trend s každoročne rastúcim objemom úspor, ktoré plynuli do podielových fondov. „Štatistika ukazuje, že Slováci sa pri razantnom poklese v marci 2020 čiastočne zľakli a predsa len vypredávali svoje podiely. A aj keď zvyšok roka investíciám vyslovene prial, nové investície už prvotnú marcovú paniku nedokázali skorigovať,“ dodáva M. Búlik.

 

Zdroj: Shutterstock

V roku 2021 by mohlo do fondov pritiecť rekordné množstvo peňazí

Slováci šetria aj v tomto roku. V 1. štvrťroku 2021 sa totiž nepomer medzi prílevom úspor do podielových fondov a na bankové účty zmenil v porovnaní s pandemickým rokom 2020 len mierne. Kým Slováci podľa najnovšej štatistiky NBS od úvodu roka do konca marca vložili na bankové účty vyše 1,2 miliardy nových úspor, do podielových fondov pritieklo len 237 miliónov eur. Inak povedané, na bankových účtoch si Slováci odložili 5x viac úspor, ako vložili do podielových fondov. „Dá sa povedať, že miera tvorby úspor je historicky rekordná. Ak by vklady teoreticky pokračovali týmto tempom, Slováci by si na bankové účty odložili za jediný rok takmer 5 miliárd eur. Aj keď takýto výsledok neočakávam, také množstvo peňazí na bankových účtoch je varovný signál, že Slováci nevedia zaobchádzať so svojimi úsporami,“ hovorí Marián Búlik.

Zároveň sa v úvode tohto roka nepotvrdilo, že by Slováci prestali dôverovať podielovým fondom, ako to naznačovali nižšie predaje v roku 2020. Práve naopak, ak by sa udržalo tempo čistých predajov z úvodu roka, tak do podielových fondov by smerovalo rekordných 950 miliónov eur, myslia si finanční odborníci.

Pri úsporách z extrému do extrému

Nízka finančná gramotnosť je jedným z hlavných dôvodov, prečo Slováci držia väčšinu úspor na bankových účtoch. „Ľudia napríklad nerozumejú efektu inflácie a tomu, že ich úspory na bankovom účte pri nulovom úroku strácajú hodnotu. Paradoxne z prieskumov finančnej gramotnosti pre OVB dlhodobo vyplýva, že 9 z 10 Slovákov sa pokladá za finančne gramotných, aj keď realita je presne opačná. Pri poslednom prieskum sme zaregistrovali čiastočné zreálnenie sebavedomia, keď už iba 7 z 10 oslovených o sebe tvrdilo, že sa vo financiách vyznajú. Naposledy Index finančnej gramotnosti, nameraný s agentúrou 2muse na jeseň 2020, ukázal skóre 62 bodov zo 100. Je to stále slabý výsledok, aj keď sa pomaly zlepšuje,“ hovorí Marián Búlik.

Paradoxne sa Slováci pri úsporách držia extrémov. Namiesto pravidelného investovania volia nevýhodné bankové účty alebo sa doslova vrhajú do špekulácií na finančných trhoch, prípadne radšej investujú peniaze do stávkovania a pod. „V praxi vidieť snahu ľudí rýchlo a veľa zarobiť. Preto Slovákov tak láka nákup rizikových korporátnych dlhopisov, kryptomien či v poslednom čase social trading na základe odporúčania influencerov na sociálnych sieťach. Je veľkou chybou, že sa mnoho ľudí nechá prehovoriť na vyslovený hazard s úsporami s vidinou rýchleho zisku a ignorujú pravidelné investovanie, ktoré im vie dlhodobo priniesť bezpečné výnosy 5 až 7 percent ročne,“ prízvukuje Marián Búlik z OVB.

Aké sú najväčšie chyby Slovákov pri investovaní?

Problém č.1: Neinvestujeme. Vôbec najväčšou chybou je nechať úspory ležať na bankovom účte. Dnes takto v bankách leží vyše 40 miliárd eur. Počas pandémie úspory na bežných účtoch s nulovým úročením narástli o 8,3 %. Touto chybou Slováci prichádzajú ročne o stovky miliónov potenciálnych výnosov.

Problém č.2: Keď už investícia, tak potom s veľkými očami: Prieskum agentúry 2muse pre OVB Allfinanz Slovensko z novembra 2020 na vzorke 500 ľudí ukázal, že záujem o investovanie na Slovensku rastie. Podľa štatistiky počet investorov za posledný rok vzrástol až o polovicu. Horšou správou však je, že ľudia sa do investovania púšťajú „s veľkými očami“. Mnohí robia chybu v tom, že sa chcú krátkodobo zviezť na rastovom trende a zarobiť rýchlo čo najviac. To je najmä na začiatok veľmi riziková cesta, kde hrozia veľké straty. Omnoho výhodnejší spôsob je nechať si finančným sprostredkovateľom navrhnúť investičné portfólio. A potom pravidelne, dlhodobo investovať a využiť tak silu zloženého úročenia.

Problém č.3: Čakáme, kým to poriadne klesne a až potom začneme investovať: Najmä začínajúci investori riešia, či je správny okamih na vstup na trh a či si nemajú počkať na najväčší pokles. S týmto prístupom však začiatok investovania stále odkladajú a prichádzajú o mesiace a roky. Nemá zmysel čakať, nikto totiž nemá „vešteckú guľu“, aby presne vedel, v akej fáze rastu sa trh nachádza a či zajtra nepríde pokles. Ideálne je začať investovať okamžite, akonáhle na to máte peniaze.

Problém č.4: Všetko staviame na jednu kartu. Až 80 % Slovákov má väčšinu svojho finančného majetku investovaného v bývaní. Najmä za posledné desaťročie sme si zvykli, že predovšetkým byty neustále rastú na cene a mnohí majú pocit, že to je bezriziková investícia. Nie je to tak. Rizík je hneď niekoľko. Kto si dnes kúpi drahý byt, nedosahuje výnos z nájmu ani 4 percentá. Ten môže klesnúť aj na nulu, ak bude byt niektoré mesiace prázdny, čo sa mnohým majiteľom v minulom roku stalo. Platby pre správcovské spoločnosti totiž treba platiť a ich výška rastie bez ohľadu na to, či je byt obsadený. Rizikom je aj nevhodná výstavba v blízkosti bytu, vek stavby a systémové poruchy, ktoré budú musieť platiť majitelia bytov, ale aj výstavba nájomných bytov, na ktorú sa chystá štát aj samosprávy. Mať časť svojho majetku investovanú do jedného investičného bytu je v poriadku, avšak je rizikové všetko staviť iba na byt ako jedinú investíciu.

Problém č.5: Myslíme si, že na investovanie sme už starý. Toto však našťastie neplatí. Aj 7 či 10 rokov je investičný horizont dostatočne dlhý na to, aby pravidelné investície na tomto období slušne zarobili. Navyše, dôchodkom sa investovanie vôbec nemusí skončiť. Časť portfólia sa môže po 60tke postupne presúvať do konzervatívnych úložiek, teda dlhopisových fondov či hotovosti. Avšak zvyšok môže stále pracovať v akciových fondoch. Podľa štatistiky totiž priemerný Slovák strávi na dôchodku takmer 20 rokov.

Problém č.6: Špekulatívne obchodovanie vyhráva nad investovaním. Hlavným zmyslom dlhodobého investovania je ochrana vlastných úspor pred infláciou – čiže aby nestrácali na hodnote – a k tomu získanie primeraného výnosu pri čo najnižšom riziku. Kupovanie kryptomien nie je investovanie, ale špekulatívne obchodovanie. Riziko prepadu hodnoty alebo dokonca krachu celej kryptomeny je veľmi vysoké, väčšina tých, ktorí si kryptomeny kupujú, utrpí stratu. Pri kryptomene človek nesie všetky riziká a ak aj dosiahne zisk, až 39 % z neho mu zoberie štát na dani a zdravotnom odvode. Na porovnanie, výnos z podielového fondu sa zdaňuje 19 %. A ak investujete do indexových ETF fondov a držíte ich aspoň jeden rok, neplatíte z dosiahnutého zisku žiadnu daň rovnako, ako po predaji investičného bytu, ktorý držíte aspoň 5 rokov.



Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 1 krát 5 0.5


Články zo sekcie: Ekonomika,EU - spravodajstvo