Povodeň nie je záplava. Ako si chrániť svoj majetok? (8 vecí, ktoré treba vedieť)

Na Slovensku zrejme ešte dlhé roky nebude majetok ničiť tornádo. Ľudí však každý rok trápia záplavy či povodne. Pripravili sme preto osem rád o poistení nehnuteľnosti a domácnosti. Pozrite si, ako postupovať pri ochrane majetku tak, aby poisťovňa vyplatila peniaze na pokrytie všetkých škôd.

1. Vedeli ste, že záplava nie je povodeň

Povodeň vzniká v dôsledku zvýšenia hladiny vodného toku či vodných nádrží nad úroveň brehu alebo pretrhnutím hrádze a následným vyliatím vody. Záplava je súvislá vodná plocha, ktorá môže vzniknúť aj z dôvodu povodne, ale aj z dôvodu vytrvalých zrážok alebo topenia snehu. Riaditeľ pre neživotné poistenie v spoločnosti FinGO.sk Štefan Fajnor však tvrdí, že vo väčšine poisťovní sú obe tieto riziká spojené a nie je možné ich poistiť oddelene. Buď je riziko povodeň a záplava už priamo v balíku s inými živlami, alebo si ich môže niekto dopoistiť.

2. Keď je záplava každý rok

Treba však vedieť, že ak sa v niektorej oblasti povodne či záplavy vyskytujú pravidelne, domy v tejto oblasti nepoistí voči týmto rizikám každá poisťovňa. Napriek tomu vždy existuje možnosť poistiť nehnuteľnosť na výnimku, ak to bude poisťovni dávať obchodný význam.

3. Nehnuteľnosť nie je domácnosť

Poistenie nehnuteľnosti sa vzťahuje iba na dom či byt. Z tohto poistenia teda vzniká nárok na náhradu škody, ktorá vznikne len na stavbe. Fajnor ako príklad uvádza, že môže ísť o náklady na sušenie či maľovanie mokrých stien, opravy poškodených múrov, prípadne sú tam zahrnuté aj vypratávacie náklady po poistnej udalosti či náhradné ubytovanie. V tomto prípade ale poisťovňa neprepláca zničené vybavenie domu. Na zariadenie sa vzťahuje len poistenie domácnosti, ktoré obsahuje aj riziko povodne a záplavy.

Tip: Odborník: Cestovné poistenie potrebujú aj deti. Európsky preukaz nestačí

4.  Na čo slúžia povodňové mapy

Väčšina poisťovní sa pri určovaní poistného riadi vlastnými povodňovými mapami, niektoré využívajú povodňové mapy Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ). Odborník vysvetľuje, že mapy poisťovniam slúžia na zhodnotenie rizikovosť lokality, kde sa poisťovaná nehnuteľnosť nachádza. Ak sa nehnuteľnosť nachádza v ohrozenej oblasti, automaticky je pre poisťovne riziková a buď ľudia zaplatia vyššie poistné, alebo ju nepoistia vôbec. Prípadne nehnuteľnosť poistia na iné riziká s výnimkou rizika povodne alebo záplav. Iné poisťovne vychádzajú z histórie a pri uzatváraní poistenia zisťujú, či v danej oblasti prišlo v určitom období, napr. za posledných päť až desať rokov, k povodni alebo záplave. Ďalšie môže zaujímať, či sa nehnuteľnosť nachádza do určitej vzdialenosti alebo výšky od vodného toku. Sú aj poisťovne, ktoré neskúmajú históriu povodní a záplav pred vznikom poistenia, ale skúmajú ich veľkosť pri poistnej udalosti.

5. Ako postupovať, keď príde voda

Fajnor ľuďom pripomína, že keď už príde povodeň či záplava, túto udalosť treba bez zbytočného odkladu nahlásiť poisťovni osobne na jej pobočke, telefonicky či cez on-line formulár na webovej stránke poisťovne. Je podľa neho lepšie sa s odstraňovaním škôd neponáhľať a počkať na príchod obhliadajúceho technika z poisťovne. Výnimkou sú prípady, kedy by prílišné otáľanie mohlo spôsobiť zväčšenie už existujúcich škôd. Vtedy treba urobiť aspoň dôkladnú fotodokumentáciu, ktorú sa potom pri obhliadke posiela do poisťovne. Cez asistenčné služby vedia poisťovne zorganizovať náhradné ubytovanie, zabezpečiť stráženie poškodenej nehnuteľnosti či poskytnúť preddavkové plnenie na začatie prác potrebných na odpratávanie škôd. Nie je nič neobvyklé, že sa na poškodenej nehnuteľnosti vykonajú ďalšie doobhliadky, na základe ktorých likvidátor v poisťovni môže upraviť výšku plnenia.

6. Poisťovňa nechce preplatiť škodu

Môžu nastať aj prípady, keď poisťovňa klientom nevyplatí plnenie. Či už kvôli tomu, že ich poistná zmluva nekryje riziko povodne a záplavy, alebo ak klient pri uzavretí zmluvy uviedol nepravdivé informácie. Podľa Fajnora by sa preto ľudia mali pozrieť sa do existujúcich poistných zmlúv a preveriť či doplniť aj poistenie týchto rizík. Ďalším dôvodom je aj podpoistenie nehnuteľnosti alebo domácnosti, ktoré je častým problémom starších zmlúv. To v praxi znamená, že hodnota poškodeného majetku je vyššia ako suma krytia, ktorá je v zmluve dohodnutá. Preplácanie škody tak nepokryje všetky výdavky spojené s odstraňovaním škôd. Podpoistenie vzniká prirodzene kvôli zhodnocovaniu majetku.

7. Ako vyriešiť zaplavené vozidlo

Škody na zaplavených autách hradia poisťovne hlavne z havarijného poistenia, ktoré v základnom balíku kryje aj škody spôsobené prírodnými živlami. No keďže nie každý má uzatvorené havarijné poistenie, môže pomôcť aj živelné pripoistenie k povinnému zmluvnému poisteniu (PZP) či verejný prísľub poisťovne. Trendom je, že mnohé poisťovne umožnia svojím klientom v rámci PZP si pripoistiť aj ďalšie riziká, vrátane živlov. Táto možnosť je v porovnaní s havarijným poistením lacnejšia. Nevýhodou pripoistenia k PZP sú podľa Fajnora nižšie poistné limity v poistnej zmluve. V niektorej poisťovni to môže byť 500 eur, v inej 2000 eur. Vyššiu sumu ako je limit na danom riziku poisťovňa na zničenom aute nepreplatí.

8. Čo je to verejný prísľub poisťovne

Sú aj poisťovne, kde môžete pri povodniach využiť takzvaný verejný prísľub. Aby nemuseli meniť všetky poistné zmluvy, poskytnú krytie niektorého rizika formou verejného prísľubu, pričom presne špecifikujú, ktorých zmlúv sa tento prísľub týka a dokedy platí. Odborník ale varuje, že poisťovne aj bežné živelné udalosti ako je krupobitie alebo záplava z verejného prísľubu vyjmú alebo obmedzia jeho územnú platnosť.