Konatelia, spoločníci a členovia dozornej rady: môžu podnikať aj mimo s.r.o.?

Priamo zo zákona platí zákaz konkurencie len pre konateľov a členov dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným.

Jeho porušenia sa osoba v uvedenej funkcii dopúšťa, ak:

1. vo vlastnom mene alebo na vlastný účet (t.j. aj prostredníctvom tretej osoby) uzatvorí obchod, ktorý súvisí s podnikateľskou činnosťou spoločnosti (nemusí ísť pritom len o kúpnu zmluvu, podstatné je, že funkcionár realizuje transakciu, z ktorej uzatvorenia by mohla mať úžitok spoločnosť, ale namiesto toho z nej ťaží práve funkcionár – takto vymedzené porušenie je prekážkou pre podnikanie konateľa či člena dozornej rady ako SZČO v rámci predmetu činnosti, v ktorom podniká s.r.o.);
2. sprostredkuje obchody spoločnosti pre iné osoby;
3. sa na podnikaní inej spoločnosti zúčastňuje ako spoločník s neobmedzeným ručením (t.j. je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti či komplementárom komanditnej spoločnosti; zákaz je stanovený aj preto, aby sa vymáhateľnosť prípadných nárokov spoločnosti voči konateľovi z dôvodu porušenia jeho povinností neoslabila tým, že veritelia získajú možnosť uspokojiť svoje dlhy aj z majetku konateľa ako neobmedzene ručiaceho spoločníka inej spoločnosti);
4. vykonáva činnosť ako štatutárny orgán (konateľ) alebo člen štatutárneho orgánu (napr. člen predstavenstva akciovej spoločnosti) či iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania. Výnimkou je výkon uvedenej činnosti pre právnickú osobu, na ktorej podnikaní má účasť spoločnosť, pre ktorú je funkcia vykonávaná alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osobu, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník (t.j. v rámci vzťahu tzv. materských a dcérskych spoločností).

Ďalšie prípady porušenia zákazu konkurencie zo strany konateľov a členov dozornej rady môžu vyplývať aj zo spoločenskej zmluvy či stanov spoločnosti.

Spoločníci s.r.o. sú v konkurenčných aktivitách voči samotnej spoločnosti obmedzení len vtedy, ak si limitácie dohodnú v spoločenskej zmluve alebo si ich schvália v stanovách. Pokiaľ sa tak nestane, môžu spoločníci podnikať aj mimo spoločnosti, a to aj v rovnakom či podobnom predmete podnikania (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 29 Cdo 1436/2014).

Porušenie zákazu konkurencie sa posudzuje aj podľa účelu zákona

Zákaz konkurencie má primárne slúžiť na to, aby sa vlastné záujmy funkcionárov a záujmy spoločnosti nedostali do kolízie. Prirodzeným výsledkom takéhoto stretu totiž zväčša býva dosiahnutie prospechu funkcionára na úkor samotnej spoločnosti.

Podmienky zákazu teda treba vykladať vždy práve s prihliadnutím na spomínaný účel jeho zakotvenia v Obchodnom zákonníku. Z uvedeného dôvodu bol napríklad vyslovený názor, že k porušeniu zákazu môže dôjsť len vtedy, ak medzi zainteresovanými podnikateľskými subjektami existuje reálna hospodárska súťaž (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava, sp.zn. 4Cob/179/2017).

Z nutnosti skutočného trhového súperenia medzi podnikateľmi vychádza aj názor, v zmysle ktorého zákaz konkurencie nemôže byť porušený len získaním oprávnenia na podnikanie (typicky živnostenského oprávnenia), ktoré sa zhoduje s predmetom činnosti spoločnosti.

Aj v tejto súvislosti bolo judikatúrou zdôraznené, že porušením zákazu konkurencie by v takom prípade bol až skutočný výkon podnikateľskej činnosti podľa oprávnenia (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Obo 101/99).

Nároky z porušenia zákazu musia byť aktívne vymáhané

Ak sa osoba dopustí konkurenčného konania v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou či stanovami, možno sa voči nej domáhať:

1) aby vydala prospech z obchodu, pri ktorom bol zákaz konkurencie porušený alebo

2) aby na spoločnosť previedla práva zodpovedajúce uvedenému obchodu.

Týchto práv sa však spoločnosť môže domáhať len do troch mesiacov odo dňa, kedy sa o porušení dozvedela (tzv. subjektívna lehota), najneskôr však do jedného roka od jeho uskutočnenia (tzv. objektívna lehota).

V zmysle uvedeného nárok zaniká okamihom uplynutia tej lehoty, ktorá skončí skôr (ak sa napr. spoločnosť dozvie o zakázanej transakcii až po dvoch rokoch od jej uskutočnenia, nebude mať už trojmesačnú lehotu na vymáhanie nárokov, pretože nárok zanikol už po roku od ich realizácie).

Lehota pre uplatnenie nárokov je zároveň prekluzívna – pokiaľ uplynie márne, nároky zanikajú a nemôžu byť súdom priznané, ani keby uplynutie lehoty porušovateľ na súde nenamietol.

Nad rámec vyššie uvedených nárokov je porušovateľ povinný nahradiť škodu, ktorá v dôsledku konkurenčného konania vznikla.

Funkcionár či spoločník (ak sa na neho vzťahuje zákaz konkurencie) môže byť postihovaný nielen zo strany spoločnosti, ale aj jej spoločníkov (§ 122 ods. 3 Obchodného zákonníka) a za určitých podmienok aj veriteľov.

Tí sa môžu domáhať náhrady škody vzniknutej spoločnosti v dôsledku porušenia zákazu konkurencie vo svojom mene a na vlastný účet, ak si nemôžu svoju pohľadávku uspokojiť z majetku spoločnosti.

Musí však ísť o objektívnu nemožnosť uspokojenia (napríklad z dôvodu jej insolvencie), nie o prípad, keď spoločnosť nechce veriteľovi plniť zámerne. Dodajme, že uplatňovanie nárokov z porušenia zákazu konkurencie je právom oprávnenej osoby – postih za porušenie teda nemusí prísť vždy.