Decembrová inflácia zrýchlila na 5,8 %. Analytička hovorí, čo nás čaká v roku 2022

V porovnaní s decembrom 2020 zdraželi najviac ceny v reštauráciách a hoteloch a to o 13,2 %. Stalo sa tak v dôsledku zmien vo financovaní obedov na základných školách ešte v septembri 2021. K cenovému rastu v tejto položke ale v decembri prispeli aj vyššie ceny reštaurácií a kaviarní o 6,6 %. V prípade dopravy bol v decembri zaznamenaný medziročný nárast cien o 13,0 % a to pod vplyvom nárastu cien pohonných látok a štvrtinu.

V decembri si ale Slováci medziročne priplácali aj za alkoholické nápoje a tabak a to 7,8 %. Dôvodom boli najmä tabakové výrobky, ktoré si pripisujú už niekoľko mesiacov na svoje konto prudší medziročný nárast cien kvôli vyššej spotrebnej dani. Nasledovali ceny v oblasti pošty a spoje s nárastom o 6,4 % a to v dôsledku vyšších cien telefónnych služieb. Podľa údajov ŠÚ SR v menšej miere, ale predsa, prispeli k inflácii aj vyššie ceny v prípade novín a periodík (o 14,2 %) a to v dôsledku vyšších cien papiera.

Drahšie potraviny

"Potraviny a bývanie sú oblasti, na ktoré Slováci zo svojich rodinných rozpočtov míňajú najviac. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových výdavkov. Aj preto sú na ich vyššie ceny spotrebitelia citlivejší. Tempo zdražovania v decembri zrýchlilo ako v oblasti potravín a nealkoholických nápojov, tak aj v oblasti bývania.  Obe tieto oblasti sa vďaka ich mohutnému zastúpeniu v spotrebnom koši podpísali výrazne pod celkový nárast a zrýchlenie spotrebiteľských cien v decembri," vysvetľuje E. Sadovská.

Kým počas prvých piatich mesiacov roka 2021 boli potraviny medziročne lacnejšie o cca jedno percento, v závere roka už tomu bolo diametrálne inak. V decembri si Slováci za potraviny a nealkoholické nápoje priplácali medziročne až 5,8 %.  Oproti decembru 2020 platili zákazníci v obchodoch viac najmä za oleje a tuky (18,5 %), chlieb a obilniny (8,3 %), mlieko a syry (6,5 %) a mäso (3,3 %). Slováci si tak za tradičné vianočné nákupy potravín priplatili o takmer šesť percent viac ako v roku 2020.

To v praxi znamená, že ak v roku 2020 urobili Slováci a Slovenky predvianočný nákup potravín za 100 eur, v roku 2021 to už bolo za 106 eur. V košíkoch pritom mali tie isté tovary. Najzastúpenejšia položka spotrebného koša bývanie v decembri zaznamenala medziročný nárast cien o 4,2 %. Aj v tomto prípade prišlo oproti predchádzajúcim mesiacom k zrýchleniu tempa zvyšovania cien a zároveň ide o tohtoročné maximum.

Dôvodom je prudký nárast cien stavebných materiálov, ktorý sa odrazil na medziročne vyššom imputovanom nájomnom až o 12,5 %. O 12,3 % sme si priplácali aj za údržbu a opravu obydlia. Ceny pevných palív boli vyššie o 7 %.

Dôvodov je viacero

"Zvyšovaniu cien potravín na Slovensku nasvedčovali viaceré indikátory, ktoré sú zväčša predzvesťou vývoja cien potravín aj na pultoch v našich obchodoch. Ide nielen o vývoj cien agrokomodít na svetových trhoch, ale aj o vývoj indexu FAO (svetového indexu cien potravín), ktorý v posledných mesiacoch dosahoval rekordne vysoké úrovne. Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Čoraz viac producenti ako dôvod číslo jeden uvádzajú drahšie energie potrebné na výrobu. Pri cenách potravín je vždy dôležitý aj faktor počasie, ktorý má dopad na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat (v podobe drahšieho krmiva)," hovorí analytička.

Stav úrody sa vždy premietne do vývoja cien agrokomodít na burzách a skôr ci neskôr sa to ukáže aj na cenovkách v obchodoch. Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Naši producenti a obchodníci ale upozorňujú aj na opatrenia štátu – na vyššie príplatky za nadčasy a prácu cez víkend či na vyššiu minimálnu mzdu.

Obchodníci upozorňujú zároveň aj na vyššie náklady, ktoré majú spojené so zabezpečením hygienických a bezpečnostných opatrení – v súvislosti s pandémiou. Potravinári zase vyššie náklady pociťujú aj kvôli ekologizácii výroby, zavádzaniu nových technológií či kvôli drahším obalovým materiálom.

Aj na Slovensku je už od jari 2021 takpovediac etablovaný pojem „surovinová kríza“, ktorý súvisí s nedostatkom surovín a vstupných materiálov potrebných pre ďalšie spracovanie. Veľmi dobre ho už poznajú v stavebníctve, automobilovej výrobe, vo výrobe elektroniky či papiera, ale aj v iných priemyselných odvetviach.

"Dopyt po surovinách, dlhá čakacia lehota či oneskorená finalizácia mnohých produktov tak na trhu spôsobuje pretlak dopytu nad ponukou, čo má za následok zdražovanie. Globálny nedostatok surovín je ovplyvnený pandémiou COVID-19. Tá už takmer dva roky ovplyvňuje výrobu a systém dodávateľských reťazcov," pokračuje E. Sadovská.

Čo bude v roku 2022?

Kým v januári 2021 dosahovala inflácia úroveň 0,7 %, v máji spoľahlivo prekročila 2 % , pričom v decembri dosiahla až 5,8 %. Celoročná inflácia pre rok 2021 tak dosiahla úroveň 3,2 %. "Očakávame, že v prvom štvrťroku 2022 bude ešte vyššia a bude atakovať 7 %. V nasledujúcich kvartáloch tohto roka by zdražovanie malo spomaľovať. Priemernú infláciu za rok 2022 momentálne očakávame na úrovni 5 – 6 %. Podobný cenový vývoj očakávame aj v prípade potravín," predpovedá analytička.

Najvyššiu úroveň by inflácia potravín mala podľa nej dosiahnuť v prvom kvartáli a to okolo 7 %. Následne by už malo prísť k spomaleniu medziročného tempa rastu cien potravín a nealkoholických nápojov. Kým v v roku 2021 boli energie (elektrina, plyn a teplo) medziročne lacnejšie, v roku 2022 sa tento trend podľa analytičky otočí a to pod vplyvom rastúcich cien energií na svetových trhoch.

"Slovákom tak náklady na bývanie v tomto roku vzrastú aj z dôvodu vyšších cien elektriny a plynu. Aj v roku 2022, v najbližších mesiacoch, budeme ešte v inflácii pociťovať efekt drahšieho tabaku, pohonných látok či stavebných materiálov," dodala.

Inflácia a úspory

Inflácia valcuje úroky na bankových vkladoch už šiesty rok po sebe (zahŕňajúc už aj rok 2022). Počas posledných 5 rokov inflácia na Slovensku vždy prevýšila úroveň úrokovej miery ako na bežných účtoch, tak aj na termínovaných vkladoch.

Kým priemerné sadzby na vkladoch s dohodnutou dobou splatnosti od 1 do 2 rokov boli okolo jedného percenta p. a., v prípade bežných účtov, teda vkladov splatných na požiadanie, išlo o ešte nižšiu úroveň v okolí nuly.

Priemerný rast cien tovarov a služieb sa v rokoch 2017 až 2021 pohyboval v rozmedzí 1,3 až 3,2 %. "V roku 2022  tomu nebude inak, nakoľko nami očakávaná inflácia na úrovni 5 – 6 % spoľahlivo prevýši úrokové miery na bankových účtoch či vkladoch," uztavrela E. Sadovská.