Nezamestnanosť

Rozsah nezamestnanosti sa v bežnej hospodárskej praxi meria zvyčajne dvomi spôsobmi - počtom nezamestnaných osôb, prípadne percentuálnou mierou nezamestnanosti.


Percentuálna miera nezamestnanosti sa vypočíta ako pomer počtu nezamestnaných osôb, ktoré sa aktívne snažia získať zamestnanie a sú schopní to preukázať, a celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva vyjadrený v percentách.

K 30.11.2018 predstavuje nezamestnanosť na Slovensku 5,09 %.

Toto číslo sa však za jednotlivé regióny líši, pričom platí, že najnižšia nezamestnanosť je tradične v Bratislavskom kraji a najvyššia predovšetkým v okresoch východného Slovenska.

Výšku nezamestnanosti tiež ovplyvňujú sezónne práce a teda platí, že v letných mesiacoch je nižšia než práve v zimných, kedy sa časť pracovníkov predovšetkým zo stavebného alebo poľnohospodárskeho odvetvia ocitne na úrade práce.

Diskriminácia na trhu práce

Mnohé rozdiely v pracovných príležitostiach alebo zárobkoch vyplývajú z rozdielnych predchádzajúcich pracovných skúseností, stupňa dosiahnutého vzdelania alebo iných objektívnych faktorov. Takéto rozdiely sú v trhovej ekonomike žiaduce a nevyhnutné.

Avšak, ak tieto rozdiely vznikajú ako dôsledok irelevantnej osobnej charakteristiky, napríklad rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo náboženstva, ide o diskrimináciu.

  • Zamestnanecká diskriminácia

Veľkou skupinou, ktorá trpí zamestnaneckou diskrimináciou na pracovnom trhu, sú ženy. Stáva sa, že žena je bezdôvodne vyradená v druhom kole výberového konania, aj keď má pre danú prácu rovnaké predpoklady ako muž. Zamestnávateľ sa jednoducho domnieva, že pre výkon danej práce sa žena nehodí. Žena je v tomto prípade diskriminovaná z dôvodu pohlavia. Ak zamestnávateľ uprednostňuje najímanie mužskej pracovnej sily pred ženskou, hovoríme o zamestnaneckej diskriminácii.

  • Mzdová diskriminácia

Zachytáva situáciu, kedy sú ženy za vykonanie rovnakej práce ohodnotené nižšie ako muži. Takéto správanie je diskriminujúce z hľadiska pohlavia a vyplýva z utkvelej predstavy, že živiteľom rodiny má byť muž, čo v dnešnej dobe už zďaleka nie je pravda.

  • Profesijná diskriminácia

K tomuto druhu diskriminácie dochádza prevažne pri náročných profesiách, ktoré vyžadujú pomerne veľkú fyzickú silu a zdatnosť. K profesijnej diskriminácii teda dochádza vtedy, keď sú niektoré profesie označované za čisto mužské.

  • Diskriminácia v prístupe k ľudskému kapitálu

Ak majú ženy horší prístup k vzdelaniu a príprave na povolanie, hovoríme o diskriminácii v prístupe k ľudskému kapitálu. Tento nesúlad vychádza z tradične zažitých úloh, ktoré boli ešte donedávna platné a to, že muž je živiteľom rodiny a žena má vo svojom rebríčku na prvom mieste starostlivosť o rodinu.

  • Ageizmus alebo veková diskriminácia

Špecifickým a v súčasnosti čoraz viac rozšírenejším diskriminačným dôvodom je vek, a to v prípade oboch pohlaví. V tejto súvislosti hovoríme o ageizme. S týmto prejavom diskriminácie sa stretávajú subjekty pracovného trhu už okolo štyridsiateho piateho roku života.

Ako typický príklad diskriminácie podľa veku môžeme uviesť príklad z praxe, kedy pri nútenom prepúšťaní v textilnej továrni v ekonomicky zaostalom regióne, kde je problém sa zamestnať, vedenie ako prvé prepustilo pracovníčky po štyridsaťpäťke.

Tieto pracovníčky pritom mali lepšiu bilanciu (menej absencií, lepšie plnenie úloh, dlhoročné pôsobenie vo firme a prax v danom odbore) ako ich mladšie kolegyne. Je teda dôvod sa domnievať, že išlo o diskriminačné rozhodnutie. Vedenie továrne jednoducho prepustilo tie, ktoré sú bližšie k dôchodkovému veku.

Vývoj nezamestnanosti na Slovensku (2011 - 2018)

Rok Nezamestnanosť (%)
2011 13,2
2012 13,6
2013 14,1
2014 12,8
2015 11,5
2016 9,5
2017 5,94
2018 5,09 (k 30.11.2018)


Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 4
Hlasované: 4 krát 5 0.5


Súvisiace články:



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.