Nezamestnanosť
Rozsah nezamestnanosti sa v bežnej hospodárskej praxi meria zvyčajne dvomi spôsobmi - počtom nezamestnaných osôb, prípadne percentuálnou mierou nezamestnanosti.
Percentuálna miera nezamestnanosti sa vypočíta ako pomer počtu nezamestnaných osôb, ktoré sa aktívne snažia získať zamestnanie a sú schopní to preukázať, a celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva vyjadrený v percentách.
K 30.11.2018 predstavuje nezamestnanosť na Slovensku 5,09 %.
Toto číslo sa však za jednotlivé regióny líši, pričom platí, že najnižšia nezamestnanosť je tradične v Bratislavskom kraji a najvyššia predovšetkým v okresoch východného Slovenska.
Výšku nezamestnanosti tiež ovplyvňujú sezónne práce a teda platí, že v letných mesiacoch je nižšia než práve v zimných, kedy sa časť pracovníkov predovšetkým zo stavebného alebo poľnohospodárskeho odvetvia ocitne na úrade práce.
Diskriminácia na trhu práce
Mnohé rozdiely v pracovných príležitostiach alebo zárobkoch vyplývajú z rozdielnych predchádzajúcich pracovných skúseností, stupňa dosiahnutého vzdelania alebo iných objektívnych faktorov. Takéto rozdiely sú v trhovej ekonomike žiaduce a nevyhnutné.
Avšak, ak tieto rozdiely vznikajú ako dôsledok irelevantnej osobnej charakteristiky, napríklad rasy, pohlavia, sexuálnej orientácie alebo náboženstva, ide o diskrimináciu.
- Zamestnanecká diskriminácia
Veľkou skupinou, ktorá trpí zamestnaneckou diskrimináciou na pracovnom trhu, sú ženy. Stáva sa, že žena je bezdôvodne vyradená v druhom kole výberového konania, aj keď má pre danú prácu rovnaké predpoklady ako muž. Zamestnávateľ sa jednoducho domnieva, že pre výkon danej práce sa žena nehodí. Žena je v tomto prípade diskriminovaná z dôvodu pohlavia. Ak zamestnávateľ uprednostňuje najímanie mužskej pracovnej sily pred ženskou, hovoríme o zamestnaneckej diskriminácii.
Zachytáva situáciu, kedy sú ženy za vykonanie rovnakej práce ohodnotené nižšie ako muži. Takéto správanie je diskriminujúce z hľadiska pohlavia a vyplýva z utkvelej predstavy, že živiteľom rodiny má byť muž, čo v dnešnej dobe už zďaleka nie je pravda.
K tomuto druhu diskriminácie dochádza prevažne pri náročných profesiách, ktoré vyžadujú pomerne veľkú fyzickú silu a zdatnosť. K profesijnej diskriminácii teda dochádza vtedy, keď sú niektoré profesie označované za čisto mužské.
- Diskriminácia v prístupe k ľudskému kapitálu
Ak majú ženy horší prístup k vzdelaniu a príprave na povolanie, hovoríme o diskriminácii v prístupe k ľudskému kapitálu. Tento nesúlad vychádza z tradične zažitých úloh, ktoré boli ešte donedávna platné a to, že muž je živiteľom rodiny a žena má vo svojom rebríčku na prvom mieste starostlivosť o rodinu.
- Ageizmus alebo veková diskriminácia
Špecifickým a v súčasnosti čoraz viac rozšírenejším diskriminačným dôvodom je vek, a to v prípade oboch pohlaví. V tejto súvislosti hovoríme o ageizme. S týmto prejavom diskriminácie sa stretávajú subjekty pracovného trhu už okolo štyridsiateho piateho roku života.
Ako typický príklad diskriminácie podľa veku môžeme uviesť príklad z praxe, kedy pri nútenom prepúšťaní v textilnej továrni v ekonomicky zaostalom regióne, kde je problém sa zamestnať, vedenie ako prvé prepustilo pracovníčky po štyridsaťpäťke.
Tieto pracovníčky pritom mali lepšiu bilanciu (menej absencií, lepšie plnenie úloh, dlhoročné pôsobenie vo firme a prax v danom odbore) ako ich mladšie kolegyne. Je teda dôvod sa domnievať, že išlo o diskriminačné rozhodnutie. Vedenie továrne jednoducho prepustilo tie, ktoré sú bližšie k dôchodkovému veku.
Vývoj nezamestnanosti na Slovensku (2011 - 2018)
Rok |
Nezamestnanosť (%) |
2011 |
13,2 |
2012 |
13,6 |
2013 |
14,1 |
2014 |
12,8 |
2015 |
11,5 |
2016 |
9,5 |
2017 |
5,94 |
2018 |
5,09 (k 30.11.2018) |