Trh práce

Trh práce je miestom, kde sa stretáva dopyt po práci zo strany potenciálnych zamestnávateľov s ponukou práce, ktorú predstavujú jednotliví uchádzači o zamestnanie, pričom predmetom kúpy a predaja nie sú jednotlivé osoby, ale ich pracovná sila.


Trh práce je teda trhom, na ktorom sa obchoduje s výrobným faktorom práca. Patrí medzi trhy výrobných faktorov, do ktorých zaraďujeme ešte trh pôdy a trh kapitálu. Pre trh práce platia rovnaké zákonitosti ako na ostatných trhoch, no existujú aj špecifiká, ktoré vyplývajú z charakteru práce ako osobitého výrobného faktoru.

Pozrite si vývoj miery nezamestnanosti.

Čo je pracovná sila

Práca neexistuje sama o sebe, prácu vykonávajú ľudia, ktorí sú nositeľmi schopnosti pracovať. Je cieľavedomou činnosťou ľudí, ktorí využívajú svoje fyzické a psychické danosti na výrobu výrobkov a služieb, ktoré slúžia na uspokojenie potrieb obyvateľstva. Z toho dôvodu je práca činnosťou, ktorú vynakladajú subjekty pri tvorbe výrobkov a služieb a súhrn fyzických a psychických schopností jedinca pre výkon práce označujeme pojmom pracovná sila.

Množstvo práce, ktorým ekonomika disponuje, závisí od počtu osôb schopných a ochotných pracovať. V súvislosti s množstvom práce rozlišujeme jej intenzitu a produktivitu.

Intenzita vs. produktivita práce

Intenzita práce je charakterizovaná ako množstvo vykonanej práce za určitú časovú jednotku. Rast intenzity práce je spôsobený zvýšeným úsilím pracovníka, čím samozrejme dochádza k nárastu jeho výkonu. Každý pracovník má určitú hranicu určenú svojimi fyzickými a psychickými predpokladmi, ktorej prekračovanie má nepriaznivý dopad na pracovnú silu a kvalitu produkcie.

Zvyšovanie intenzity práce je z tohto dôvodu značne obmedzené. Nemožno však zamieňať pojem intenzita práce s jej produktivitou.

Produktivita práce je vo všeobecnosti definovaná ako podiel výstupu danej práce a počtu pracovníkov. Narastajúci počet výstupov pri rovnakom počte zamestnancov spôsobuje jej rast.

Produktivita práce je podmienená technológiou, resp. spôsobom využívania výrobných faktorov, organizáciou a štruktúrou výroby, zdokonaľovaním výrobných strojov a zariadení, skvalitňovaním pracovnej sily.

Subjekty pracovného trhu

Pre analýzu diania na trhu práce vychádzame z dvoch základných komponentov trhu práce, a to ponuky práce a dopytu po práci, ktorých vzájomné pôsobenie v ideálnych podmienkach vyúsťuje do rovnováhy na pracovnom trhu. Pre správne pochopenie fungovania vzťahov na trhu práce je dôležité porozumieť tomu, ako ekonomická teória definuje ponuku práce a dopyt po práci.

Pod pojmom ponuka práce, resp. ponuka pracovných síl chápeme celkový počet jednotlivcov ponúkajúcich na trhu práce, pri určitej výške mzdy, svoju pracovnú silu. Ponuku práce predstavujú domácnosti, ktoré na pracovný trh prichádzajú ponúkať svoje schopnosti, zručnosti a znalosti.

Každá domácnosť, resp. spotrebiteľ disponuje určitými kvalitami, ktoré nazývame ľudský kapitál. Jeho hodnota sa zvyšuje so schopnosťou produkovať vyššie množstvo tovarov a služieb. Ekonomická teória vo všeobecnosti vymedzuje ľudský kapitál ako súhrn vrodených a nadobudnutých schopností, zručností a vedomostí, ktorými ľudia disponujú.

Pojmom dopyt po práci rozumieme celkový objem pracovných síl, ktoré na trhu práce, pri určitej výške mzdy, požadujú jednotliví zamestnávatelia. Dopyt po práci je reprezentovaný štátnymi či verejnými inštitúciami alebo výrobcami, ktorých cieľom je maximalizácia zisku.

Je závislý na ostatných výrobných faktoroch, predovšetkým však na veľkosti kapitálu a použitej technológii. Dopyt po práci je pri dokonalejšej technológii nižší, no náročnejší na stupeň dosiahnutej kvalifikácie a pri jednoduchšej technológii je to z logických príčin presne opačne.

Odmena za prácu

Práca je výrobným faktorom, z čoho plynie, že rovnako ako iné zdroje má svoju cenu, ktorá vzniká vzájomným pôsobením ponuky a dopytu na pracovnom trhu. Mzda je teda výsledkom fungovania pracovného trhu. Cenu práce nazývame mzdou a je odmenou za vykonanú prácu. Úlohou mzdy je ohodnotiť všetky aspekty výkonov pracovníka.

Pojem mzda vo všeobecnosti zahŕňa mzdy, platy, príplatky a ostatné mzdové zložky ustanovené v mzdových predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách. Suma peňažných prostriedkov, ktoré prináležia pracovníkovi po vykonaní práce, sa označuje ako nominálna mzda, pričom sa nerozlišuje, o akú formu mzdy ide. Môže pritom ísť aj o časovú, úkolovú alebo zmiešanú mzdu.

Kúpyschopnosť nominálnej mzdy vyjadruje mzda reálna, ktorá odráža množstvo tovarov a služieb, ktoré si zamestnanec za svoje zarobené financie môže kúpiť. Reálna mzda je ukazovateľom spotreby pracovníka a poukazuje na jeho životnú úroveň.

Úroveň reálnej mzdy závisí predovšetkým od:

  • Výšky nominálnej mzdy
  • Úrovne cien tovarov a služieb, ktoré spotrebiteľ nakupuje

Porovnávanie jednotlivých miezd vychádza z indexu reálnej mzdy, ktorý je vyjadrený ako podiel indexu nominálnej mzdy a indexu spotrebiteľských cien.

Index reálnej mzdy = index nominálnej mzdy / index cien tovarov a služieb x 100

Vypočítajte si výšku čistej mzdy na našej mzdovej kalkulačke:

Aká je minimálna mzda na pracovnom trhu

Každý zamestnávateľ má podľa zákonníka práce povinnosť odvádzať svojmu zamestnancovi mzdu, ktorá nesmie byť nižšia ako úroveň minimálnej mzdy. Štát sa týmto snaží zabezpečiť minimálnu úroveň príjmu zamestnanca a zaistiť mu prostriedky na uspokojenie svojich základných životných potrieb.

Minimálna mzda plní vo vzťahu k zamestnancom dve základné funkcie:

  • a) Sociálna funkcia - ochraňuje ich pred upadnutím do stavu hmotnej núdze
  • b) Ekonomická funkcia - zabezpečuje im motiváciu k hľadaniu práce, zvýhodňuje ich v porovnaní s osobami, ktoré poberajú dávky v nezamestnanosti.


Pomohol vám tento obsah? Dajte mu hodnotenie:

Priemerné hodnotenie: 5
Hlasované: 1 krát 5 0.5


Súvisiace články:



Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním naších služieb vyjadrujete súhlas s naším používaním súborov cookie.