Pri poskytovaní služieb nám pomáhajú súbory cookie. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s našim používaním súborov cookie. Ďalšie informácie

Ako investovať do zaistených fondov

Pre investorov s averziou k riziku je nemysliteľné vystaviť svoje úspory pôsobeniu akciového trhu. V praxi zotrvávajú ich peniaze na bankových termínovaných účtoch, vo fondoch peňažného trhu  a sčasti i v najbezpečnejších dlhopisových fondoch. Z investičných štatistík vyplýva, že ľudí so silnou nechuťou k riziku je na Slovensku veľa. Na silno konzervatívny investičný profil slovenského národa ukazujú dve skutočnosti:

  • zanedbateľná časť úspor v akciových fondoch v porovnaní s inými krajinami v Európe i vo svete
  • veľký úspech všetkých emisií zaistených fondov v posledných niekoľkých rokoch.
Slovo „zaistený“ ako by malo nad investormi magickú moc. Nejedná sa iba o tuzemský fenomén. Fondy garantujúce minimálne návrat vložených prostriedkov vznikajú a oslavujú úspech v celej Európe a v menšej miere i v Amerike a v niektorých krajinách Ázie. Mnoho investorov sa rado vzdáva časti potenciálneho zisku za istotu nulovej možnej straty. Niektorí analytici prirovnávajú zaistené fondy k forme poistenia investície – musia zaplatiť určitý poplatok (vzdám sa časti potenciálneho zisku), ale v prípade nepriaznivého vývoja investície neskončia v strate (je poistená). Zaistenie teda nikdy nie je zdarma, ale je vyvážené tým, že sa investor dobrovoľne vzdá možného výnosu.

Spoločným znakom všetkých zaistených fondov zatiaľ zostava dopredu vymedzená doba investície. Obvykle sa jedná o dva až päť rokov. Investor síce môže zo zaisteného fondu vystúpiť skôr, ale iba za cenu vysokých poplatkov a okrem toho tým stratí nárok na garanciu. Zaistené fondy sú zo svojho princípu nelikvidné. Vystupovať predčasne sa nevyplatí. Tým ale zhodné vlastnosti končia. Jednotlivé zaistené fondy distribuované v súčasnej dobe na slovenskom trhu majú až diametrálne odlišné stratégie.

Miera zaistenia je rôzna: fond od fondu

Fondy sa líšia mierou zaistenia. V minulosti prevažovala garancia návratu minimálne sto percent investovanej čiastky. Pre investora to znamenalo, že pri nepriaznivom vývoji trhov dostal na konci presne toľko, koľko do fondu na začiatku vložil.

V poslednom čase sa začína rozmáhať i garancia aspoň nejakého minimálneho zisku. Príkladom je sľub návratu 105 % pôvodne vloženej sumy na konci doby investície pri akomkoľvek vývoji trhov. Investorom sa takýto stupeň zaistenia páči, často ale nemajú na zreteli všeobecné pravidlo: čím vyššia garantovaná minimálna návratnosť, tým nižší potenciál zisku nad garanciu. Je logické, že pri silnejšom poistení musím zaplatiť vyššie „poistné“. Fondy sa od seba líšia  rozpätím minimálnym a maximálnym zhodnotením.ˇ

Podkladové aktívum zaistených fondov

Ďalšou odlišnosťou jednotlivých fondov je podkladové aktívum, na ktorého vývoj je naviazaný investorov zisk. Väčšinou sa jedná o konkrétny trh, resp. akciové indexy hlavných svetových búrz. Zisk môže byť naviazaný na vývoj jedného alebo viacej indexov v rôznom pomere. Podkladovým aktívom môže byť taktiež kôš dopredu vybraných akciových titulov, napríklad desať alebo dvadsať hlavných akcií z rôznych regiónov. Ďalšou odlišnosťou je spôsob nadviazania výnosu na vývoj podkladového aktíva. Môže sa jednať čisto o rast s tým, že je obmedzená participácia na zisku (napríklad na 70 %). Častejšie sa ale jedná o kombináciu rastu a volatility podkladového aktíva. To sú takzvané zaklikávacie fondy. Doba investície je rozdelená na niekoľko období a pokiaľ v danom období podkladový index vzrastie aspoň o určitú hodnotu alebo neklesne pod určitú hodnotu, je výnos z obdobia zakliknutia a investor už oň nepríde. Skúsenosti emitentov ukazujú, že rozdelenie doby investície do obdobia, v ktorých je možné zakliknúť výnos, je u klientov obľúbenejšia než ponechanie investora po celú dobu v neistote a výnos mu spočítať až na konci.

Aké majú zaistené fondy nevýhody?

Svojou podstatou funguje väčšina na Slovensku ponúkaných zaistených fondov na báze trochu vylepšených termínovaných vkladov. Zo svojej podstaty nemôžu prinášať závratné zárobky. Záleží na tom s akým očakávaním investor do zaisteného fondu vstupuje.

Ak sa na zaistený fond pozerá ako na vylepšený termínovaný vklad s tým, že keď to pôjde dobre, zarobí o niekoľko percent viac než na klasickom termínovanom vklade, a keď to pôjde zle, tak aspoň nič nestratí. Potom je možné zaistené fondy odporúčať. V kontexte aktuálneho vývoja a pohľadu späť sú zaistené fondy atraktívne.

Na druhú stranu pokiaľ investor dostane po piatich rokoch späť 100 % investície z reálneho pohľadu je v strate päťročnej inflácie. Kto ale čaká od svojej investície vyšší výnos než niekoľko percent ročne, ten nebude so zaisteným fondom spokojný.  V takom prípade by mal zvážiť či skutočne potrebuje garanciu. Možno je pre neho príliš drahá.

U zaisteného fondu vedeného v cudzej mene by si mal slovenský investor uvedomiť, že nesie i riziko pohybu kurzu eura voči tejto mene. Do zaistených fondov v cudzích menách typicky vkladajú peniaze investori, ktorí sa obávajú, že kurz eura nemusí v budúcnosti iba jednosmerne posilňovať.

Problematiku investovania do podielových fondov upravuje zákon č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní.

Podľa tohto zákona sa podielovým fondom rozumie spoločný majetok podielnikov. Tento majetok je zhromaždený správcovskou spoločnosťou, ktorá vydáva podielové listy a investuje do tohto majetku. 

Správcovská (investičná) spoločnosť predáva podielové listy fyzickým ale i právnickým osobám.

Jednoduchšie to môžeme povedať i tak, že skupina ľudí s podobnými investičnými cieľmi „združí“ svoje prostriedky a zverí ich profesionálnemu správcovi tzv. investičnej spoločnosti. Teda nakúpi podielové listy, ktoré reprezentujú jej majetkové práva na podielovom fonde. Správcovská spoločnosť potom investuje získané prostriedky (z predaja podielových listov) do rôznych cenných papierov a nástrojov peňažného trhu . Fond teda tvorí súbor (portfólio) akcií, dlhopisov a iných finančných nástrojov, ktorý je spoločným majetkom skupiny investorov – podielnikov.

Takto vytvorený majetok obhospodaruje správcovská spoločnosť pod svojím menom na účet jednotlivých investorov, teda podielnikov. U každé fondu sú obvykle stanové minimálne čiastky pre investovanie.

Výhodou investovania do podielových fondov  je rozloženie investičného rizika, ktoré je dané tým, že investičné spoločnosti nakupujú veľký počet rôznych cenných papierov a tým znižujú riziko vysokej straty, ktorá môže vzniknúť pri individuálnom investovaní. Fond umožňuje investovať bez štúdia a sledovania kapitálových trhov, pretože spoločnosť obhospodarujúca fond disponuje odbornými znalosťami a informáciami, ktoré umožňujú kvalifikované a rýchle investičné rozhodnutia.

Ako sa obhospodaruje majetok v podielovom fonde?

S majetkom v podielovom fonde nakladá správcovská spoločnosť. Koná tak na základe povolenia udeľovaného Národnou bankou Slovenska. Spoločnosť je povinná dbať na ochranu záujmov podielnikov a uprednostňovať ich pred svojim záujmom.

O hospodárení podielového fondu účtuje správcovská spoločnosť oddelene od svojho vlastného hospodárenia. A teda majetok podielového fondu nemôže použiť na uhradenie svojich vlastných záväzkov. Majetok fondu totiž patrí v plnom rozsahu podielnikom.

Peniaze investované v podielových fondoch sa môžu zhodnocovať dvojakým spôsobom:

  • výnosmi fondu
  • zhodnotením podielov

Výnosy fondu

Tie vznikajú z dividend z akcií a z úrokových výnosov z dlhopisov a iných inštrumentov alebo bankových vkladov, ktoré sú vo vlastníctve fondu. Patria sem aj kapitálové zisky, ktoré vznikajú pri predaji cenných papierov za cenu vyššiu, než za akú boli do fondu nakúpené.

Dividendové výnosy fond buď pravidelne vypláca podielnikom, alebo ich spätne investuje do fondu podľa toho, či sa jedná o fond zameraný na výplatu výnosov, alebo na reinvestíciu výnosov.

Zhodnotenie podielov

Tak, ako stúpa hodnota cenných papierov vo vlastníctve fondu, stúpa i predajná cena podielového listu, a tým sa zvyšuje i hodnota investície podielnika. Ak podielnik predá svoje podielové listy za vyššiu cenu než za akú ich nakúpil, dosiahne kapitálový zisk.

Zisk správcovskej spoločnosti

Zisk správcovskej spoločnosti potom vzniká ako rozdiel medzi príjmami, ktoré tvorí hlavne odmena a nákladmi, ktoré spoločnosť na činnosť svojich fondov vynaložila. Túto odmenu platia spoločnosti jednotlivé fondy za obhospodarovanie majetku.

Čo je podielový list a ako sa určuje jeho cena?

Podielový list je cenný papier, s ktorým je spojené právo podielnika na zodpovedajúci podiel na majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetku. Podielový list môže znieť na jeden alebo viac podielov na majetku v podielovom fonde.

Podielové listy jedného podielového fondu s rovnakým počtom podielov zakladajú rovnaké práva podielnikov. Podielový list v listinnej podobe môže byť vydaný aj ako hromadný podielový list. Hromadný podielový list je podielový list, ktorý nahrádza viac podielových listov toho istého podielového fondu s rovnakou počiatočnou hodnotou podielu. Hromadný podielový list musí obsahovať dátum jeho vydania a určenie podielových listov, ktoré nahrádza. Správcovská spoločnosť je povinná odovzdať podielnikovi na jeho žiadosť jednotlivé podielové listy, ktoré hromadný podielový list nahrádza, a to postupom určeným v štatúte. Ak boli odovzdané všetky podielové listy tvoriace hromadný podielový list, ich odovzdaním podielnikovi hromadný list zaniká. Ak bola odovzdaná len časť podielových listov tvoriacich hromadný podielový list, ich odovzdanie sa pokladá za zmenu hromadného podielového listu; táto zmena musí byť na ňom vyznačená.

Podielový list je možné vydať len na meno alebo na doručiteľa a musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré uvádza zákon o kolektívnom investovaní.

Podielový list je možné vydávať buď v listinnej (papierovej) podobe alebo sú vydávané ako tzv. zaknihované, t.j. existujú formou zápisu v evidencii zaknihovaných podielových listov.  Spomínanú evidenciu vedie centrálny depozitár, depozitár príslušného fondu alebo správcovská spoločnosť. Podielnici v listinných podielových listoch sú vedení v zozname podielnikov, ktorý je neverejný. Podielnik však má právo požadovať výpis zo zoznamu podielnikov avšak v časti, ktorá sa ho týka.

Cena podielového listu

Podielový list má stanovenú aktuálnu cenu. Táto cena sa určí ako súčinu počtu podielov vyznačených na podielovom liste a hodnoty podielu, ktorá sa určí ako podiel čistej hodnoty majetku v otvorenom podielovom fonde a počtu podielov v obehu. Za takúto aktuálnu cenu môže spoločnosť vydávať podielové listy maximálne 3 mesiace od dátumu, kedy ich začala vydávať.

Počiatočná hodnota podielu je hodnota prvého podielu určená štatútom. V jednom otvorenom podielovom fonde možno vydávať podielové listy len s rovnakou počiatočnou hodnotou podielu.

Správcovská spoločnosť môže od investora požadovať poplatok, najviac však vo výške 5% z aktuálnej alebo investovanej sumy. Tento poplatok je príjmom správcovskej spoločnosti. Súčet aktuálnej ceny a poplatku je predajnou cenou podielového listu.

Každý podielnik si môže priebežne overovať skutočnú aktuálnu hodnotu svojho majetku vo fonde tak, že vynásobí počet svojich cenných papierov ich aktuálnou predajnou cenou. Aktuálnu predajnú cenu sa dozvie v sídle investičnej spoločnosti a na miestach uvedených v štatúte.

Ako prebieha kontrola kolektívneho investovania a aké sú kontrolné mechanizmy?

Podielové fondy sú stále viac obľúbené nielen pre svoje základné ekonomické funkcie, ale i pre vysoký stupeň bezpečnosti investovaných finančných prostriedkov.

Pravidlá pre zakladanie a obhospodarovanie fondov sú stanovené zákonom č. 594/2003 Z.z. o kolektívnom investovaní. Dodržovaním tohto zákona i ďalších zákonov a predpisov je zaistené celým systémom kontrolných mechanizmov, ktoré majú za úlohu zaisťovať, aby služby poskytované investičnými spoločnosťami boli kvalitné a nemohlo dôjsť k ohrozeniu finančných záujmov podielnikov.

Dohľad nad správcovskými spoločnosťami je vykonávaný Národnou bankou Slovenska. Tá posudzuje a schvaľuje zakladanie správcovských spoločností, schvaľuje vznik nových podielových fondov a ich štatúty a priebežne uskutočňuje odborný dohľad nad všetkou činnosťou spoločností. Národná banka taktiež vydáva povolenie zahraničným investičným spoločnostiam pre predaj podielových fondov na Slovensku.

K zvýšeniu bezpečností investícií patrí aj podmienka, že každá správcovská spoločnosť musí mať svojho depozitára. Tým sa obvykle stáva obchodná banka. V niektorých prípadoch môže investičná spoločnosť založiť banku ako svoju dcérsku spoločnosť. Tieto prípady sa však stávajú v zahraničí.

Depozitár vedie účty podielových fondov a kontroluje všetky obchodné operácie fondu. Pritom overuje, či činnosť správcovskej spoločnosti prebieha v súlade s platnými zákonmi a štatútom fondu. V prípade nezrovnalostí, depozitár pozastaví realizáciu obchodného pokynu spoločností a úkon prerokuje so správcovskou spoločnosťou, prípadne s národnou bankou.

Ďalšou významnou inštitúciou prispievajúcou ku kvalitnejšiemu kolektívnemu obchodovaniu na Slovensku je Slovenská asociácia správcovských spoločností. Členská základňa asociácie je tvorená správcovskými spoločnosťami, ktoré sa zaväzujú dodržiavať mnohé požiadavky nad rámec zákona. Asociácia taktiež vyvíja aj legislatívne úsilie a udržuje pracovné kontakty s Národnou bankou Slovenska, Ministerstvom Financií SR, Asociáciou obchodníkov s cennými papiermi, Asociáciou bánk, Asociáciou poisťovní, Asociáciou doplnkových dôchodkových spoločností,  Asociáciou dôchodkových správcovských spoločností, Asociáciou finančných sprostredkovateľov a finančných poradcov, Burzou cenných papierov v Bratislave, ako aj ďalšími významnými subjektmi finančného trhu na Slovensku.

Čítajte tiež o ďalších fondoch:

Reklama
Reklama
Reklama