Prijatie eura na Slovensku má viac pozitív ako negatív

22.11.2013 | TS, WebNoviny
Ekonomika,EU - spravodajstvo


Po takmer päťročnom používaní spoločnej európskej meny na Slovensku jej pozitíva prevažujú nad negatívami. Myslí si to 16 z 21...


...ekonómov, ktorých oslovil inštitút INEKO.

Štyria ekonómovia si myslia, že pozitíva sú zhruba rovnaké ako negatíva a jeden na otázku nevedel odpovedať. Ani jeden z oslovených ekonómov si nemyslí, že negatíva prevažujú nad pozitívami.

Ekonómovia sa tak vyjadrili v ankete, ktorú INEKO v spolupráci s partnerskými organizáciami V4+ uskutočnil medzi účastníkmi medzinárodného workshopu zameraného na zhodnotenie vstupu Slovenska do eurozóny.

Medzi hlavné pozitíva respondenti podľa INEKO zaradili zníženie transakčných nákladov a vyššiu kurzovú stabilitu v zahraničnom obchode. Pozitívom sú podľa oslovených ekonómov aj lepšie podmienky na financovanie verejného dlhu.


Euro by prospelo i postkomunistickým štátom

Za hlavné negatíva označili náklady vyplývajúce z účasti Slovenska na záchranných finančných mechanizmoch eurozóny a taktiež neistotu budúceho inštitucionálneho usporiadania eurozóny.

Takmer všetci respondenti ankety sa zhodli, že z dlhodobého hľadiska by euro prospelo aj iným postkomunistickým štátom. Viacerí ekonómovia odporučili spomínaným štátom počkať so vstupom niekoľko rokov, kým sa ujasní inštitucionálny rámec eurozóny.

Niektorí si naopak myslia, že je lepšie vstúpiť čím skôr, aby krajiny mohli aktívne ovplyvniť tvorbu novej podoby eurozóny. V prípade Poľska osem ekonómov odporučilo vstup do menovej únie čím skôr a deväť po niekoľkých rokoch. V prípade Českej republiky prejavilo názor za vstup čím skôr rovnako osem ekonómov a desať až po niekoľkých rokoch.


Efektívnej riešenia dlhovej krízy

Maďarsku odporučilo vstup čím skôr deväť ekonómov a jedenásť po niekoľkých rokoch. Za rýchle alebo neskoršie zavedenie eura v Bulharsku sa vyjadrilo zhodne sedem oslovených respondentov, v prípade Rumunska odpovedalo šesť ekonómov za rýchly vstup do eurozóny a osem za vstup po niekoľkých rokoch.

Účastníci workshopu sa podľa INEKO vyjadrili aj k otázke efektívneho riešenia dlhovej krízy v niektorých štátoch eurozóny. Za najefektívnejšie označili prijatie štrukturálnych reforiem, ďalej dokončenie bankovej únie, škrty vo verejných výdavkoch a hlbšia fiškálna únia.

Za menej efektívne riešenia označili expanzívnu monetárnu politiku, zvýšenie investícií a vylúčenie niektorých krajín z eurozóny.


Články zo sekcie: Ekonomika,EU - spravodajstvo